Diplomované sestry by mohlo pripravovať viac stredných škôl, kritériá ministerstva spĺňajú Diplomované sestry by mohlo pripravovať viac stredných škôl, kritériá ministerstva spĺňajú

No Comments

BRATISLAVA 18. mája (WebNoviny.sk) – Diplomované sestry by mohlo pripravovať viac stredných zdravotníckych škôl. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý v tomto týždni posunul parlament do druhého čítania.

Praktická výučba len v nemocniciach

“Je to prvý predpoklad pre možné rozšírenie vyššieho odborného vzdelávania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra,” uviedol pre agentúru SITA za Asociáciu stredných zdravotníckych škôl SR riaditeľ lučeneckej strednej zdravotníckej školy Miroslav Sekula. “Aj naša škola mala pôvodne tento odbor aktivovaný, ale pre doteraz platné ustanovenia nám bol zrušený,” dodal.

Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo a člen SNS Štefan Zelník, ktorý návrh predložil, pre agentúru SITA uviedol, že podľa platného zákona sa praktická výučba vo vyššom odbornom štúdiu mohla vykonávať len vo fakultných alebo univerzitných nemocniciach.

Po schválení novely sa podľa neho bude môcť praktická výučba okrem fakultných a univerzitných nemocníc realizovať aj vo všeobecných nemocniciach, zaradených do pevnej siete poskytovateľov.

„Vychádzame tak v ústrety absolventom stredných zdravotných škôl, ktorí nebudú musieť za vzdelaním cestovať aj stovky kilometrov,“ konštatoval Zelník. Dovzdelávanie podľa neho budú môcť robiť stredné zdravotnícke školy až po splnení kritérií, ktoré určí ministerstvo zdravotníctva (MZ).

Školy spĺňajú žiadané kritériá

Ministerstvo v reakcii uviedlo, že po schválení novely bude môcť väčší počet stredných zdravotníckych škôl vykonávať vyššie odborné vzdelávanie v príslušných študijných odboroch.

V súčasnosti sa podľa MZ vyššie odborné vzdelávanie na niektorých stredných zdravotníckych školách už realizuje a školy spĺňajú požadované kritériá (personálne, materiálno-technické) pre jeho vykonávanie.

V sieti stredných zdravotníckych škôl v SR je pre školský rok 2019/2020 zaradených osem stredných zdravotníckych škôl, na ktorých bude vyššie odborné vzdelávanie v štyroch študijných odboroch (diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný rádiologický asistent, diplomovaný optometrista).

“Predpokladáme, že v školskom roku 2020/2021 bude zvýšený záujem stredných zdravotníckych škôl o zaradenie do siete stredných zdravotníckych škôl, najmä študijného odboru diplomovaná všeobecná sestra,” dodalo MZ.

Záchranári prijali na tiesňovú linku takmer 1,5 milióna volaní, do terénu vyšli v tretine prípadov Záchranári prijali na tiesňovú linku takmer 1,5 milióna volaní, do terénu vyšli v tretine prípadov

No Comments

BRATISLAVA 16. mája (WeNoviny.sk) – Na tiesňovej linke 155 v minulom roku prijali takmer 1,5 milióna volaní. V tlačovej správe o tom informovalo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR (ZZS SR). Ide o celkový počet hovorov vrátane volaní verejnosti, zdravotníckeho personálu aj ďalších zložiek integrovaného záchranného systému.

Fatálne následky bez prvej pomoci

Spomedzi takmer 1 456 748 milióna hovorov, ktoré prijali a vyriešili operátori v ôsmich krajských operačných strediskách, vyslali záchranárov do terénu v 561 508 prípadoch, kedy volajúci potreboval urgentnú pomoc pre seba, blízkych alebo bol svedkom udalosti, pri ktorej potreboval pomoc niekto iný.

„Najviac týchto, tzv. primárnych zásahov, evidujeme za rok 2018 v Prešovskom kraji – 92 529, najmenej v Trenčianskom kraji, v ktorom zasahovali záchranári v 56 819 prípadoch. Charakter zásahov sa v porovnaní s minulosťou nemení, vo všetkých krajoch sa pomáhalo najmä pacientom s vážnymi úrazmi, bolesťami na hrudníku a so sťaženým dýchaním,“ informovalo operačné stredisko.

Organizácia tiež upozornila, že kým prídu záchranári k pacientovi, uplynú cenné minúty. „Ak sa počas nich neposkytne prvá pomoc, môže to mať pre pacienta fatálne následky,“ uvádza.

Operačné stredisko ZZS SR sa preto aj z tohto dôvodu rozhodlo pripomenúť si 15. mája Deň tiesňovej linky 155 sériou stretnutí s verejnosťou, počas ktorých operátori učia prvú pomoc.

Život ohrozujúci stav

Súčasťou verejných prezentácií sú aj informácie, kedy volať na tiesňovú linku 155, ako rozpoznať, či ide o život ohrozujúci stav, ako komunikovať s operátorom a aj to, ako použiť v prípade potreby automatický externý defibrilátor (AED).

Stretnutia s verejnosťou sa už uskutočnili v obciach Podzámčok, Honce, Topoľa, Dolné Trhovište, Vysoká nad Kysucou, Dlhá nad Kysucou a Lúky. Naplánované sú v obciach Pucov, Raková, Nedašovce, Topoľčianky (15. 5.), Skalité a Makov (16. 5.), Križovany nad Dudváhom (18. 5.), Trenčianske Mitice (20. 5.), Staškov (23. 5.) a Studienka (25. 5.).

Operačné stredisko ZZS SR je štátna príspevková organizácia, ktorá riadi a koordinuje činnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku tak, aby bola zabezpečená jej plynulosť a nepretržitosť.

Operátori prijímajú a spracúvajú volania na tiesňovú linku 155 a v prípade potreby vydávajú pokyn posádke záchrannej zdravotnej služby na zásah.

Fakultná nemocnica v Nitre očakáva peniaze od štátu, za rekreačné poukazy zaplatí státisíce eur Fakultná nemocnica v Nitre očakáva peniaze od štátu, za rekreačné poukazy zaplatí státisíce eur

No Comments

NITRA 15. mája (WebNoviny.sk) – Pre Fakultnú nemocnicu Nitra bude zvýšenie príplatkov za prácu v noci, v sobotu a nedeľu predstavovať náklady vo výške niekoľko stotisíc eur.

Príplatky sa zvýšili

Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa nemocnice Tatiana Timková, „zvýšenie mzdových nákladov vyjadrených v celkovej cene práce za rok 2019 z dôvodu príplatkov za prácu v noci, sobotu a v nedeľu predpokladáme vo výške 316 683 eur. V rámci druhej etapy zvyšovania príplatkov, t. j. od 1. mája 2019, ide vo Fakultnej nemocnici Nitra o príplatky za nedeľu v predpokladanej výške 188 669 eur“.

Od začiatku mája sa pre zamestnancov opäť zvýšili príplatky za prácu v noci, v sobotu a nedeľu. Po ich minuloročnom náraste ide o druhú etapu zvýšenia týchto príplatkov.

Príplatok za nočnú prácu pri nerizikovom zamestnaní stúpol z 30 % na 40 % zo sumy minimálneho hodinového zárobku, teda aktuálne z 0,90 eura na 1,20 eura.

Nárok má viac ako tisíc zamestnancov

Príplatok za prácu v sobotu sa od mája tohto roka zvýšil z 25 % na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. Ide o nárast z 0,75 eura na 1,50 eura. Vyššie príplatky majú zamestnanci od začiatku mája aj za prácu v nedeľu. Tieto príplatky išli nahor z 50 % na 100 % minimálneho hodinového zárobku, teda z 1,50 eura na 2,99 eura.

Nemocnica očakáva, že peniaze na tento účel dostane od štátu. Aktuálne zamestnáva približne 1 500 ľudí. „Ministerstvo zdravotníctva sa dohodlo s rezortom financií, že budú uvoľnené finančné prostriedky, ktoré majú vykryť tieto zvýšené mzdové náklady,“ doplnila Timková.

Novým výdavkom tohto roka sú aj rekreačné poukazy, ktoré schválil parlament. Pre nitriansku nemocnicu predstavujú náklady vo výške 300-tisíc eur. Nárok na ne má približne 1 200 zamestnancov.

Operácia nesprávneho kolena v Nitre mala dohru. Operatér prišiel o miesto a odvolali aj primára Operácia nesprávneho kolena v Nitre mala dohru. Operatér prišiel o miesto a odvolali aj primára

No Comments

NITRA 14. mája (WebNoviny.sk) – Nedávny prípad operácie nesprávneho kolena bol témou stretnutia ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej s vedením Fakultnej nemocnice v Nitre.

Zástupcovia nemocnice šéfku rezortu v utorok v Bratislave informovali, že v prípade došlo k procesnej chybe a nemocnica s rodinou aktívne komunikuje. Vedenie Fakultnej nemocnice v Nitre čaká na závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Pripravujú nové vyhlášky

Ministerka Kalavská zdôraznila, že takéto prípady by sa nemali stávať. Odhliadnuc od prípadu v Nitre pripravil rezort novelu týkajúcu sa bezpečnosti pacienta, ktorú v pondelok schválil parlament.

„Pripravená je aj vyhláška ministerstva zdravotníctva o minimálnych požiadavkách na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta, ktorá upravuje obsahovo postupy, aby sa predchádzalo podobným nežiadúcim situáciám. Súbežne je v príprave materiál novelizujúci indikátory kvality, ktorý obsahuje i indikátory mapujúce oblasť bezpečnosti pacienta a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ povedala Kalavská.

Ministerstvo zdravotníctva sa bude o prípad z Nitry v pravidelných intervaloch zaujímať prostredníctvom Úradu pre riadenie podriadených organizácii, doplnila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Vyvodili personálnu zodpovednosť

Generálna riaditeľka Fakultnej nemocnice v Nitre Jarmila Mikušová uviedla, že nemocnica vyvodila personálnu zodpovednosť voči viacerým zamestnancom.

„Odvolaný je primár Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie, takisto hlavná sestra operačných sál, v súčasnosti prebieha ukončenie pracovného pomeru s hlavným operatérom, bude vyhlásené nové výberové konanie na prednostu aj nový konkurz na primára operačných sál. Nemocnica takisto vyvodila dôsledky aj voči ďalším pracovníkom, ktorých sa prípad týkal,“ informovala Mikušová.

V súčasnosti je klinika pod zvýšeným dohľadom vedenia nemocnice, ako aj hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre ortopédiu. Vo Fakultnej nemocnici Nitra ročne operujú 26 000 pacientov.

Vymenili nesprávny kĺb

Lekári mali 75-ročnému mužovi z Nitry vymeniť kĺb na pravom kolene, vymenili mu ho však na ľavom. Obrátil sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ako pre agentúru SITA povedala hovorkyňa úradu Radoslava Muchová, podnet od pacienta prijali 9. apríla.

„Momentálne v danej veci stále prebieha dohľad, o výsledku ktorého môže úrad informovať až po jeho ukončení. Ak úrad zistí nedostatky, môže poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložiť pokutu, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok či opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,“ uviedla Muchová.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je právnickou osobou, môže dostať pokutu do 9 958 eur. Výšku pokuty určuje úrad podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov.

Jedenásť dohľadov

V druhom medializovanom prípade, keď pacientovi v nitrianskej nemocnici vložili do kolena vložku určenú pre druhé koleno a musel byť operovaný dvakrát, úrad zatiaľ nedostal zo strany pacienta podnet.

Momentálne prebieha vo Fakultnej nemocnici Nitra 11 dohľadov. V roku 2017 tu úrad robil 42 dohľadov, z toho šesť podnetov bolo opodstatnených a nemocnici vyrubili pokuty vo výške 12 500 eur. V roku 2018 to bolo 41 dohľadov, z toho tri opodstatnené a pokuta dosiahla 500 eur.

V martinskej nemocnici sa podľa Krajčího čaká na výmenu bedrového kĺbu aj 316 dní V martinskej nemocnici sa podľa Krajčího čaká na výmenu bedrového kĺbu aj 316 dní

No Comments

BRATISLAVA 12. mája (WebNoviny.sk) – Poslanec hnutia OĽaNO Marek Krajčí sa v prípade stratifikácie nemocníc obáva dlhšieho čakania na výkony.

Uviedol to v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12, kde diskutoval s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou. Šéfka rezortu však v reakcii informovala, že pripravujú vyhlášku s maximálnymi čakacími dobami.

Zadefinovanie financovania nemocníc

Krajčí konštatoval, že špecializované výkony budú v prípade stratifikácie koncentrované v desiatich regionálnych a národných koncových nemocniciach. „Sú to naše štátne rozpadávajúce sa nemocnice s plesnivými stenami, s obrovským investičným dlhom nemocníc,“ pripomenul.

Už teraz sú podľa neho napríklad v martinskej nemocnici čakacie lehoty na výmenu bedrového kĺbu 316 dní a obáva sa, aby sa to ešte nezhoršilo. „Keď sa naozaj nezainvestuje, nezmení sa organizácia práce a naozaj to nebudú kvalitné nemocnice, ktoré môžu mať oveľa väčšiu priepustnosť operačných sál, môže sa stať, že pacienti by dlhšie čakali,“ povedal Krajčí.

Preto by sa podľa neho mali v prípade stratifikácie zadefinovať maximálne čakacie lehoty. „Dopredu treba povedať, na čo má pacient nárok a to treba veľmi prísne sledovať, keď sa bude reprofilizácia a stratifikácia diať,“ upozornil poslanec. Krajčímu chýba aj zadefinovanie financovania nemocníc. „My si musíme jasne povedať, koľko financií a kde musíme investovať,“ dodal.

Vyhláška s maximálnymi čakacími dobami

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská v reakcii nesúhlasila, že sa premenou nemocníc môžu zväčšiť čakacie lehoty.

Ministerka uviedla, že presne vedia, koľko lôžok v daných odbornostiach budú v nemocniciach potrebovať. Šéfka rezortu upozornila, že pripravujú vykonávacie predpisy. „V rámci týchto vyhlášok bude presne napísané, koľko postelí v danom čase potrebujeme v danej odbornosti,“ povedala Kalavská.

Ministerka ďalej uviedla, že pripravujú aj ďalšiu vyhlášku. „Máme rozsah výkonov, kde budeme sledovať počty a na základe plnenia týchto počtov sa bude zazmluvňovať alebo odzmluvňovať daný výkon,“ informovala. Pre tieto výkony je podľa šéfky rezortu taktiež nachystaná vyhláška s maximálnymi čakacími dobami.

„Prvýkrát si dá ministerstvo zdravotníctva jasné pravidlá, aké môžu byť čakacie doby na výkony, a keď tieto čakacie doby presiahnu požadovaný rámec, poisťovňa bude musieť zazmluvniť ďalšie zdravotnícke zariadenia,“ povedala Kalavská. Ministerka tiež konštatovala, že sa budú snažiť, aby sa čakacie doby skracovali.

Skríningy zachránili už tisíce Slovákov, ministerstvo pokračuje v boji proti rakovine hrubého čreva Skríningy zachránili už tisíce Slovákov, ministerstvo pokračuje v boji proti rakovine hrubého čreva

No Comments

BRATISLAVA 11. mája (WebNoviny.sk) – Rezort zdravotníctva pokračuje v boji proti rakovine hrubého čreva a konečníka. Po tom, ako v sobotu v Bratislave vyvrcholila informačná kampaň „Nezahoď svoj život – Urob si už dnes preventívny test“ avizuje ministerstvo zdravotníctva aj ďalšie kampane.

Rovnako o dôležitosti skríningov informujú aj zdravotné poisťovne. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová.

Na Slovensku totiž každý rok pribudne takmer 4-tisíc nových pacientov s rakovinou hrubého čreva a konečníka. Vzhľadom na počet obyvateľov je Slovensko vo svetových štatistikách na popredných miestach. Pritom až štvrtine pacientov zistia rakovinu v neskorom štádiu, keď už nádor metastázuje a liečba je veľmi komplikovaná.

Dôležitosť skríningových testov

Rizikovou skupinou sú ľudia vo veku nad 50 rokov, a práve to bol hlavný dôvod, prečo sme spolu so zdravotnými poisťovňami tento rok rozbehli prvý štátom riadený skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka, informovala v tlačovej správe hovorkyňa MZ SR Eliášová.

Cieľom informačnej kampane „Nezahoď svoj život – Urob si už dnes preventívny test“ bolo upozorniť ľudí na dôležitosť skríningových testov, ktoré pomôžu odhaliť onkologické ochorenie včas.

Spoločnú kampaň odštartovalo ministerstvo zdravotníctva s pacientskou alianciou Nie rakovine a organizáciou Europacolon Slovensko. Informačná kampaň „Črevo tour“ sa konala v deviatich mestách – v Košiciach, Prešove, Poprade, Žiline, Trenčíne, Banskej Bystrici, Nitre, Trnave a skončila sa v sobotu v Bratislave.

„Po dvanástich rokoch práce aj našej pacientskej organizácie sa stal národný skríning rakoviny hrubého čreva realitou. Z čerstvých poznatkov našej edukačnej Črevo tour môžeme potvrdiť, že už aj v tejto chvíli skríning zachránil mnohých ľudí,“ cituje tlačová správa MZ SR zakladateľku aliancie Nie rakovine a pacientskeho združenia Europacolon Slovensko Janu Pifflovú Špankovú.

Skryté krvácanie v stolici

Španková zároveň upozorňuje, že skryté krvácanie v stolici neznamená hneď rakovinu, ale pôvod krvácania treba vždy odborne vyšetriť.

Ministerstvo zdravotníctva o dôležitosti skríningových vyšetrení verejnosť kontinuálne informuje od decembra minulého roka. V rámci prvého štátom riadeného skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka poslali začiatkom roka prvým 20-tisíc obyvateľom Slovenska zdravotné poisťovne test na vyšetrenie stolice.

Ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská vyzýva všetkých, ktorí test dostali, aby ho nenechali ležať na poličke. Odhalenie skrytého krvácania do stolice totiž predchádza vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka.

„Je to prvý, voľným okom neviditeľný včasný príznak, keď sa polyp v hrubom čreve začína prebúdzať. Dá sa odhaliť jednoduchým testom stolice,“ cituje tlačová správa Kalavskú. Podľa odborníkov trvá aj desať rokov, kým sa z polypu vyvinie rakovina hrubého čreva. Pri včasnom odhalení polypu sa však dá úplne odstrániť počas kolonoskopie.

Dlhy slovenských nemocníc voči Sociálnej poisťovni stúpajú aj po prvom oddlžovaní Dlhy slovenských nemocníc voči Sociálnej poisťovni stúpajú aj po prvom oddlžovaní

No Comments

BRATISLAVA 11. mája (WebNoviny.sk) – O viac ako 50 miliónov eur na takmer 830 miliónov eur za prvé dva mesiace tohto roka stúpli pohľadávky Sociálnej poisťovne.

Na náraste pohľadávok poisťovne sa vyše 15 miliónmi eur podieľali nemocnice, z toho o vyše 14 miliónov eur stúpol dlh nemocníc v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR.

Vyplýva to zo správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za január a február tohto roka. Záväzky nemocníc voči Sociálnej poisťovni pritom rastú aj po ich prvom oddlžovaní zo štátnych finančných aktív.

Tri kolá oddlžovania

S procesom oddlžovania zdravotníckych zariadení, ktorý je rozložený na tri etapy, začalo Ministerstvo zdravotníctva SR počas minulého roka. Oddlžovanie sa týka veriteľov nemocníc, či veriteľov Národnej transfúznej služby. V prvej etape, ktorá sa skončila v júli minulého roka, bola oddlžovaná suma 339 miliónov eur.

Po tomto oddlžení v júli minulého roka klesli pohľadávky Sociálnej poisťovne voči nemocniciam o 182 miliónov eur na 112 miliónov eur. Od konca júla vlaňajška do konca februára tohto roka však pohľadávky poisťovne voči nemocniciam vzrástli o 52 miliónov eur na 163,8 milióna eur.

Druhé kolo oddlžovania sa začalo v novembri minulého roka a týka sa pohľadávok za vyše 55 miliónov eur. Administratívne procesy k tejto etape oddlžovania sa skončili začiatkom marca tohto roka.

Pohľadávky pre neplatenie odvodov

Pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti rezortu zdravotníctva ku koncu februára tohto roka dosiahli 146,7 milióna eur. Nárast pohľadávok pre neplatenie mesačných odvodov evidovala poisťovňa pri 11 zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.

Išlo napríklad o Univerzitnú nemocnicu Bratislava, Univerzitnú nemocnicu L. Pasteura Košice, Univerzitnú nemocnicu v Martine, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Žilina, či Fakultnú nemocnicu J. A. Reimana Prešov.

Voči transformovaným zdravotníckym zariadeniam zaznamenala poisťovňa ku koncu druhého mesiaca tohto roka pohľadávky vo výške 17,1 milióna eur.

Finančná situácia nemocníc

„Nárast pohľadávok pre neplatenie mesačných odvodov v súčasnosti evidujeme pri štyroch transformovaných zdravotníckych zariadeniach,“ uviedla poisťovňa.

Ide o Nemocnicu s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Nemocnicu s poliklinikou v Považskej Bystrici, Nemocnici s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom a o Všeobecnú nemocnicu s poliklinikou, n.o. Veľký Krtíš.

Koncepciu oddlženia zdravotníckych zariadení schválila na svojom rokovaní vláda ešte v septembri 2017. Cieľom koncepcie je podľa rezortu riešiť finančnú situáciu nemocníc vo vzťahu k ich veriteľom v oblasti existujúceho stavu záväzkov po lehote ich splatnosti, ako aj realizáciu opatrení na úrovni nemocníc s cieľom zamedzovať ich ďalšiemu zadlžovaniu.

Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila prvý štvrťrok so stratou takmer 16 miliónov eur Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila prvý štvrťrok so stratou takmer 16 miliónov eur

No Comments

BRATISLAVA 8. mája (WebNoviny.sk) – Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) skončila prvý štvrťrok so stratou vyše 15,8 mil. eur.

Poisťovňa pre agentúru SITA uviedla, že už pri príprave Plánu činnosti VšZP na rok 2019 boli v poslednom štvrťroku minulého roka identifikované riziká v oblasti príjmov aj výdavkov. VšZP pritom k 31. decembru 2018 dosiahla zisk 89,9 mil. eur.

Riziká na výdavkovej strane

Riziká, ktoré VšZP v decembri identifikovala, sa na príjmovej strane týkali predpokladaného rastu niektorých príjmových položiek.

Napríklad ročných zúčtovaní, ďalej očakávaných vplyvov úpravy legislatívy v oblasti prerozdeľovacieho mechanizmu, ako aj podstatného zníženia platby štátu za svojich poistencov, ktorá bola následne mierne navýšená.

Na výdavkovej strane išlo podľa poisťovne o riziká v oblasti výdavkov na lieky, výdavkov na výkony zdravotnej starostlivosti, ako aj o riziko prekročenia naplánovaných objemov a výdavkov na liečbu poistencov VšZP v cudzine.

Absencia akejkoľvek vízie

Ako komentoval hospodárske výsledky analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martin Vlachynský, situácia vo financovaní zdravotníctva sa zhoršuje a VšZP vykazuje stratu aj napriek ozdravnému plánu (a podľa všetkého aj napriek prísnejšiemu manažmentu).

„Podľa niektorých hlasov v prvom kvartáli vykáže stratu aj Dôvera. V systéme sa netvoria rezervy ani na výkyvy v nákladoch bežnej prevádzky, nieto ešte na kapitálové investície. Všetko čo do systému pritečie sa aj okamžite minie,“ uviedol.

Vlachynský tiež kritizoval, že nie je zadefinovaný nárok klienta systému, vzniká v ňom málo trhových cien, minimum motivácií k efektívnemu správaniu a je obmedzený vstup dodatočných zdrojov.

„To, aká suma pritečie za dve tretiny klientov v systéme (poistenci štátu), sa dozvedáme väčšinou na poslednú chvíľu. Kľúčoví hráči v systéme – poisťovne – majú nejasné postavenie. To sú otázky, na ktoré sme za 15 rokov nepočuli ani náznak odpovede,“ konštatoval analytik. Dnešný stav je tak tak podľa neho výsledkom politického tápania a absencie akejkoľvek vízie.

Pellegriniho vláda chce pandemickú vakcínu proti chrípke zabezpečiť obstarávaním na úrovni Únie Pellegriniho vláda chce pandemickú vakcínu proti chrípke zabezpečiť obstarávaním na úrovni Únie

No Comments

BRATISLAVA 7. mája (WebNoviny.sk) – Štát chce zabezpečiť pandemickú vakcínu proti chrípke spoločným obstarávaním na úrovni Európskej únie. Na utorkovom rokovaní vlády kabinet schválil materiál pre zabezpečenie tejto vakcíny.

Konkrétny medicínsky výrobok

„Pandemická vakcína je už konkrétnym medicínskych výrobkom, na ktorý Európska komisia navrhla spoločné obstarávanie na úrovni Európskej únie. Dôvod je ten, že väčšina krajín sa pripravuje na pandémiu chrípky zabezpečením pandemickej vakcíny vopred,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva (MZ) pre agentúru SITA.

Európska komisia podľa ministerstva zistila, že je limitovaný počet potenciálnych výrobcov pandemickej vakcíny a väčšina krajín mimo Európskej únie už má s týmito výrobcami uzavreté dohody o predrezervácii pandemickej vakcíny.

V prípade, že nastane pandémia chrípky, krajiny Európskej únie podľa MZ riskujú, že nebudú mať prístup k pandemickej vakcíne vzhľadom na už predrezervované množstvá inými krajinami. Z tohto dôvodu Európska komisia iniciovala spoločné obstarávanie pandemickej vakcíny a ponúkla účasť všetkým členským štátom Európskej únie.

Mimoriadna situácia v Európskej únii

“Terajšia navrhovaná dohoda sa teda týka nákupu konkrétneho medicínskeho výrobku, ktorým je v tomto prípade pandemická vakcína pre prípad vyhlásenia pandémie chrípky alebo mimoriadnej situácie v krajinách Európskej únii,” konštatovalo ministerstvo. V prípade spoločného obstarávania iného medicínskeho výrobku na úrovni Európskej únie sa predpokladá podobný postup obstarania.

Dohoda o spoločnom obstarávaní zdravotníckych protiopatrení bola slovenskou delegáciou podpísaná ešte v roku 2014 v Luxemburgu. Je uzatvorená medzi Európskou komisiou a členskými štátmi na dobrovoľnej báze.

Každý členský štát, ktorý sa pripojil k tejto všeobecnej dohode, dostáva možnosť zúčastniť sa na ďalších čiastkových spoločných obstarávaniach na úrovni Európskej únie, ktoré sa týkajú nákupu konkrétnych medicínskych výrobkov.

Lekári sú pripravení úplne zatvoriť ambulancie, žiadajú viac peňazí do slovenského zdravotníctva Lekári sú pripravení úplne zatvoriť ambulancie, žiadajú viac peňazí do slovenského zdravotníctva

No Comments
  • aktualizované 7. mája, 11:47

BRATISLAVA 7. mája (WebNoviny.sk) – Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) nemá dostatok zdrojov na to, aby rokovala o navýšení úhrad poskytovateľom k 1. júlu tohto roka.

Nedostatočné financovanie zdravotníctva

Ako uviedol Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) v tlačovej správe, poisťovňa to konštatovala pri rokovaniach so zástupcami zväzu, ktorý združuje takmer 2 000 poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti. ZAP apeluje na štát, aby sa začal zaoberať nedostatočným financovaním zdravotníctva.

„Hroziaci kolaps ambulantnej zdravotnej starostlivosti začiatkom roku 2019 odvrátili lekári. Nie zdravotné poisťovne, ani štát. Podmienkou tohto kroku lekárov boli záruky ďalších konštruktívnych rokovaní o ich požiadavkách s účinnosťou najneskôr od 1. júla 2019. Záruky i sľuby sú však dnes minulosťou a ambulantní poskytovatelia už nie sú schopní ďalej sanovať funkciu štátu,“ uviedol ZAP.

Podľa zväzu je na Slovensku akútny nedostatok pediatrov, bez ktorých nie je možné ďalej zabezpečovať dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre deti.

Sú pripravení zatvoriť ambulancie

„Ambulantní špecialisti, najmä tí, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť mentálnou prácou a bez prístrojov, sú pripravení okamžite ukončiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, nakoľko štát im nedokáže zabezpečiť dôstojné a adekvátne podmienky na jej poskytovanie. Dokonca sú pripravení okamžite svoje ambulancie úplne zatvoriť, pretože žiadni mladí lekári nemajú záujem pokračovať v práci, ktorá je pre nich likvidačná a hľadajú si uplatnenia mimo ambulantného sektora,“ varuje ZAP.

Zväz ambulantných poskytovateľov dlhodobo žiada svojich zmluvných rokovacích partnerov – zdravotné poisťovne o dofinancovanie ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v takom rozsahu, aby sa celkové príjmy ambulancie priblížili k celkovým nákladom vynaloženým na jej prevádzkovanie a aby bolo možné zabezpečiť chýbajúce ľudské zdroje v ambulanciách.

„Bez pokrytia reálnych nákladov zdravotnej starostlivosti a zamerania sa na rozvoj ľudských zdrojov nie je možné očakávať zlepšenie dnes skutočne už kritickej situácie aj v ambulantnom segmente slovenského zdravotníctva,“ tvrdí zväz.

Žiadajú urýchlené konanie

Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR ani ostatné kompetentné subjekty, ktoré sú zodpovedné za ochranu zdravia v našej krajine, nemajú podľa zväzu záujem, aby sa neštandardné situácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti opakovali.

Ambulantní lekári apelujú, že situácia je viac ako vážna a vyzývajú všetkých kompetentných k urýchlenému konaniu tak na úrovni vlády SR, ako i poslancov Národnej rady SR, ktorí boli zvolení občanmi preto, aby obhajovali ich záujmy.

„Opakovane upozorňujeme, že slovenské zdravotníctvo je už tohto času v kolapse, ktorý môže nevidieť len ten, koho budúcnosť našich pacientov – občanov nezaujíma,“ ukončil ZAP.

Rokovania na ministerstve financií

Ministerstvo zdravotníctva v reakcii uviedlo, že robí všetko pre to, aby bolo v systéme toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. „Môžeme potvrdiť, že v pondelok prebehli finálne rokovania na pôde rezortu financií. Vzhľadom na korektnosť rokovaní poskytneme informáciu o čiastke, o akú bude rezort zdravotníctva dofinancovaný, v najbližších dňoch,“ informoval rezort.

Informáciu o rokovaniach ministerstvo poskytlo aj na rokovaní tripartity na pôde ministerstva zdravotníctva minulý týždeň. „Zároveň upozorňujeme, že ministerstvo zdravotníctva do zmluvných podmienok ani do rokovaní o nich medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami nevstupuje,“ dodalo.