Eurovoľby 2019 (online): Komisia rieši podnety týkajúce sa moratória, hlas už odovzdal aj Pellegrini Eurovoľby 2019 (online): Komisia rieši podnety týkajúce sa moratória, hlas už odovzdal aj Pellegrini

No Comments

BRATISLAVA 25. mája (WebNoviny.sk) – Po marcových prezidentských voľbách sa v sobotu 25. mája na Slovensku opäť otvorili volebné miestnosti.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (eurovoľbách) 2019 sa hlasuje v 5951 volebných miestnostiach a svoje právo môže využiť približne 4,45 milióna voličov.

Volebné miestnosti sú otvorené od 7.00 do 22.00. Žiadna z obcí nevyužila právo začať hlasovanie skôr. Prvé voľby do Európskeho parlamentu sa u nás konali v roku 2004 a následne každých päť rokov, teda v roku 2009 a 2014.

Do europarlamentu pôjde 14 slovenských zástupcov, jeden z nich sa však ujme mandátu až po odchode Veľkej Británie z Európskej únie.

Kandidátky podalo 31 strán a hnutí

Svoje kandidátky do volieb pôvodne zaregistrovalo na Slovensku 31 strán a hnutí, ktoré do boja o 14 kresiel europoslancov vyslali 349 kandidátov a kandidátok.

Podľa údajov ministerstva vnútra sa siedmi kandidáti vzdali kandidatúry a piatich kandidátov odvolali z kandidačnej listiny politické subjekty. Ak sa kandidát vzdal alebo bol odvolaný po zaregistrovaní kandidačnej listiny, zostávajú údaje o ňom na kandidačnej listine, ale pri prideľovaní mandátov sa na neho neprihliada. V pondelok odstúpenie z volieb oznámil predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Kto môže voliť?

Voliť do europarlamentu na území Slovenska môžu občania SR, ktorí najneskôr dnes dovŕšili 18 rokov a majú na Slovensku trvalý pobyt. Voliť tiež môžu občania SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku a ani v ďalšom členskom štáte EÚ, ak sa v sobotu zdržiavajú na území Slovenska.

Napokon voliť zástupcov Slovenska v europarlamente môžu aj občania iných členských štátov EÚ s trvalým pobytom v SR, ktorí najneskôr dnes dosiahli 18 rokov. Museli však najneskôr 15. apríla požiadať obec, kde majú trvalý pobyt, aby ich zapísali do zoznamu voličov. Takýchto voličov je podľa údajov rezortu vnútra 824.

Voliť do Európskeho parlamentu sa dá len v jednom členskom štáte Európskej únie. Volič, ktorý požiada pre voľby do EP o zápis do zoznamu voličov v inom členskom štáte únie a zároveň požiada o zápis do zoznamu voličov v Slovenskej republike, sa dopustí priestupku, za ktorý je pokuta 100 eur.

Výsledky eurovolieb 2019

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu sa dozvieme neskôr ako pri iných typoch volieb. Priebežné výsledky zverejňované nebudú, pretože v mnohých štátoch sa volí v nedeľu.

Konečné, oficiálne výsledky hlasovania, Štatistický úrad SR uverejní až po ukončení volieb v tom členskom štáte Európskej únie, ktorého voliči odovzdávajú hlasy ako poslední, čo bude v nedeľu 26. mája o 23:00.

Poslanci Európskeho parlamentu sa volia každých päť rokov. Európsky parlament je jediným priamo voleným medzinárodným zhromaždením na svete a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni.

Online (minúta po minúte) – Eurovoľby 2019

  • priebeh volieb do Európskeho parlamentu

17:18 V troch zo štyroch volebných okrskoch umiestnených v najväčšej základnej škole na Spojovej ulici na sídlisku Fončorda v Banskej Bystrici dosahuje volebná účasť viac ako 20 percent. Vo volebnom okrsku 57 to podľa predsedníčky volebnej komisie Ľubice Kleniarovej bolo o 16:00 takmer 28 percent.

„Voliť ale chodí málo mladých ľudí a tradične chodia najmä starší,“ dodala. Vo volebnom okrsku 58 mali presne zrátanú účasť voličov, ktorá bola podľa podpredsedníčky okrskovej volebnej komisie Denisy Štestkovej 22,55 percenta, pričom časť občanov prišla voliť aj s voličskými preukazmi.

V niektorých okrskoch je v okrese Banská Bystrica vyššia účasť a v niektorých slabá. „Máme však informácie, že na Donovaloch a v ďalších turistických oblastiach je účasť vyššia, lebo tam volí viac ľudí s voličskými preukazmi,“ uviedla pre agentúru SITA zapisovateľka okresnej volebnej komisie Dagmar Albertová s tým, že ich z týchto okrskových volebných komisií aj vopred žiadali o väčšie množstvo volebných lístkov.

Ako ďalej dodala, incidenty počas volieb im doteraz neboli hlásené, čo potvrdila v rámci celého Banskobystrického kraja aj krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková.

17:01 Ak máte otázku k sobotňajším voľbám, tak až do uzavretia volebných miestností funguje pre občanov infolinka.

16:25 Aj v okresoch Prešov a Sabinov je priebeh volieb zatiaľ pokojný. Obvodná volebná komisia v Prešove, pod ktorú oba okresy spadajú, nezaznamenala do 15:30 žiadny podnet z volebných komisií. Ako agentúru SITA informoval jej zapisovateľ Ján Kmec, členovia komisie navštívili aj niekoľko volebných miestností, no nezaznamenali žiadny problém.

„Ľudia chodia voliť priebežne, ale doterajšiu volebnú účasť je iba ťažké odhadnúť. Ľudia môžu voliť až do 22. hodiny,“ uviedol pre agentúru SITA Kmec. Priebeh volieb bol pokojný aj vo volebnej miestnosti v obci Ľutina (okres Sabinov), kde je zapísaných 383 voličov. Do 14. hodiny ich odvolilo zhruba 30, dvaja pritom využili voličský preukaz.

16:05 V okrese Nitra sú voľby zatiaľ bez problémov a účasť dosahuje zatiaľ necelých desať percent. Ako informoval agentúru SITA podpredseda okresnej volebnej komisie Juraj Buzinkai, ľudia chodili vo väčšom počte voliť ráno, potom nastal útlm. Nárast počtu voličov očakávajú znova až večer.

„Teraz je také hluché obdobie, čo je spôsobené zrejme tým, že je pekné počasie, ľudia pracujú vonku v záhradách a potom si večer odvolia. Je však aj skupina ľudí, hlavne z väčších miest, ako je Nitra, ktorí sa vyberú na výlet niekde ďalej mimo mesta a jednoducho neodvolia,“ myslí si Buzinkai.

Účasť môžu podľa neho ovplyvniť aj hokejové majstrovstvá, ktoré zlákajú fanúšikov k televíznym obrazovkám. Volebná účasť bude nízka, no mohla by byť o niečo vyššia ako v eurovoľbách v roku 2014, domnieva sa Buzinkai. „Agitácia tu bola dosť masívna, tak hádam to niečo urobí, ale nejaké vysoké číslo to určite nebude,“ odhaduje. V roku 2014 dosiahla volebná účasť vo volebnom obvode Nitra 12,27 percenta.

15:42 Predseda vlády SR Peter Pellegrini odovzdal svoj hlas v Banskej Bystrici na Základnej škole Jána Bakossa. „Želal by som si, keby sme tentokrát neboli prekvapení v tom zlom zmysle slova a dúfam, že nebudeme mať na Slovensku najnižšiu volebnú účasť. Zdá sa, podľa toho, čo mi povedali členovia volebnej komisie, že sú milo prekvapení z toho, že ľudia chodia voliť,“ uviedol po vhodení hlasu do volebnej urny premiér.

14:51  Bohatú volebnú sobotu zažili v obci Ľutina v okrese Sabinov. V obci so zhruba 500 obyvateľmi sa konalo modlitbové stretnutie a obec navštívilo aj 150 svadobných hostí. Snúbenci si ešte pred obradom stihli odbehnúť aj k volebným urnám. Voľby pritom absolvovali netradične v svadobných šatách.

14:15 Volebná účasť v Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách bude podľa všetkého v týchto eurovoľbách vyššia než v roku 2014, keď bola približne dvojpercentná. Myslí si to predseda volebnej okrskovej komisie č. 3 Róbert Jurečka, podľa ktorého dnes asi do 13:00 prišlo do miestnosti na mestskom úrade odvoliť približne 160 ľudí, väčšinou na voličské preukazy. „Viac bolo tých cezpoľných, čakáme, že domáci prídu skôr poobede či podvečer,“ povedal pre agentúru SITA. Vo voličskom zozname tam majú zapísaných 650 oprávnených voličov, vydali okolo stovky volebných preukazov.

Viacerí turisti využili príjemné slnečné počasie a zavítali do Tatier. Dopoludnia veľa z nich prišlo odvoliť na Mestský úrad v Starom Smokovci. „Už teraz si všímam, že volebná účasť bude pri týchto voľbách vyššia ako bola pred piatimi rokmi,“ zhodnotil Jurečka, ktorý bol pri posledných voľbách do Európskeho parlamentu podpredsedom komisie v danom okrsku. Neskôr popoludní sa ešte členovia komisie vyberú s prenosnou urnou za piatimi Tatrancami, ktorí požiadali o možnosť voľby takýmto spôsobom.

13:44 Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič je zvedavý na volebnú účasť.

13:15 Voľby sú naďalej pokojné. Pre médiá to uviedla riaditeľka odboru volieb ministerstva vnútra Eva Chmelová s tým, že Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán sa zaoberá prevažne podnetmi z oblasti porušenia pravidiel volebnej kampane a moratória. „Evidujeme jedno podanie na narušenie poriadku vo volebnej miestnosti,“ povedala Chmelová. Dodala, že komisia zatiaľ nezaznamenala sťažnosti na fungovanie okrskových volebných komisií.

12:20 Prvým voličom vo volebnom okrsku číslo šesť v Centre voľného času Domino v centre Nitry bol bezdomovec. Do volebnej miestnosti prišiel asi dve minúty po siedmej. „V našom okrsku sú zapísaní všetci bezdomovci v meste Nitra, je ich okolo 1 000, zatiaľ volili iba dvaja. Ak by sa vyskytla situácia, že bezdomovec príde do volebnej miestnosti v inom okrsku, tak ľudia z volebných komisií sú inštruovaní, aby ich posielali k nám do Domina,“ povedal pre agentúru SITA zapisovateľ volebnej komisie Tomáš Holúbek. Aj bezdomovci sa musia pred volebným aktom preukázať občianskym preukazom. „Ako adresu v nich majú uvedené len mesto Nitra,“ priblížil Holúbek.

Volebná účasť v dvoch okrskoch, ktoré sa nachádzajú v Domine, je zatiaľ slabá, v oboch dokopy sa pohybuje okolo troch percent. Výsledok znižuje vysoký počet zapísaných bezdomovcov, ktorí záujem o eurovoľby veľmi nejavia. V okrsku číslo šesť majú celkovo zapísaných 2 527 voličov, z ktorých prišlo doteraz voliť zhruba 60 ľudí. V okrsku číslo sedem majú 431 voličov, z ktorých zatiaľ odvolilo 40. Volebná komisia navštívila s prenosnou urnou aj Fakultnú nemocnicu v Nitre, kde svoje volebné právo využilo päť ľudí.

11:37 Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko už odvolil. Urobil tak mimo svojho bydliska na voličský preukaz. Pri tejto príležitosti vyzýva Slovákov, aby išli voliť. “Nedovoľme, aby malo Slovensko opäť najnižšiu účasť. Voľme srdcom ľudí, ktorí nebudú leniví v Bruseli pracovať pre Slovensko. Sme malý národ vzhľadom na počet obyvateľov, ale veľký srdcom a pracovitosťou. Máme čo Európskej únii ponúknuť,” dodal Andrej Danko. Agentúru SITA o tom informoval hovorca kancelárie NR SR Tomáš Kostelník.

11:16 V roku 2004 v eurovoľbách na Slovensku hlasovalo 16,96 percenta voličov, v roku 2009 to bolo 19,63 percenta a v roku 2014 len 13,05 percenta oprávnených voličov, čo bola doteraz aj historicky najnižšia účasť v rámci celej Únie.

10:53 Ľudia presvedčení o tom, že Európska únia je výborným projektom, by podľa prezidenta Andreja Kisku mali ísť voliť.

10:25 Priebeh volieb je zatiaľ pokojný. Skonštatoval to predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány. Komisia podľa neho priebežne spracováva podnety. Tie sa týkajú údajného porušenia volebného moratória. Podľa Bárányho komisia zabezpečuje dôkazy. Dodal, že niektoré podnety sa tiež týkajú napríklad organizačného zabezpečenia volieb.

10:01 Svoj hlas už odovzdala aj budúca prezidentka Zuzana Čaputová.

Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019 na Slovensku, Zuzana Čaputová
Novozvolená slovenská prezidentka Zuzana Čaputová počas volebného aktu v rámci volieb do Európskeho parlamentu (EP) 2019. Pezinok, 25. máj 2019.Foto: SITA/Jana Birošová.

9:56 O našich zástupcoch v Európskom parlamente môže rozhodnúť približne 280-tisíc prvovoličov, ktorí v predošlých eurovoľbách ešte voliť nemohli. „Inak povedané sú to tí, ktorí už dosiahli vek 18 rokov, ale súčasne neprekročili ešte vek 22 rokov,“ vysvetlila pre agentúru SITA hovorkyňa Štatistického úradu SR Jana Morháčová. Eurovoľby sú úplne prvé pre približne 7 500 mladých ľudí. V tomto prípade ide o tých, ktorí mali osemnáste narodeniny v apríli alebo v máji.

9:32 Tohtoročné voľby v Európskej únii (EÚ) sú mimoriadne citlivé, pretože mnohí odborníci predpokladajú, že na sile získajú nacionalisti a extrémna pravica, ktorí plánujú využiť svoju prítomnosť v europarlamente, aby moc z rúk únie vrátili národným vládam. Umiernené strany, naopak, chcú upevniť väzby medzi krajinami.

9:11 Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v sobotu pokračujú okrem Slovenska aj na Malte, v Lotyšsku a druhým dňom aj v Českej republike. Vo štvrtok už svoje hlasy odovzdali voliči v Holandsku a Veľkej Británii, v piatok volili v Írsku a začali v Česku. V drvivej väčšine krajín sa eurovoľby uskutočnia v nedeľu. Voľby do EP, v ktorých si voliči vyberajú 751 zástupcov v EP, sa konajú od 23. do 26. mája. Po odchode Veľkej Británie z EÚ, počet poslancov klesne na 705.

8:44 Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu sa konali pred 40 rokmi. Slováci v eurovoľbách prvýkrát hlasovali v roku 2004 po vstupe krajiny do Európskej únie.

8:15 Podľa údajov ministerstva vnútra sa siedmi kandidáti vzdali kandidatúry a piatich kandidátov odvolali z kandidačnej listiny politické subjekty. Ak sa kandidát vzdal alebo bol odvolaný po zaregistrovaní kandidačnej listiny, zostávajú údaje o ňom na kandidačnej listine, ale pri prideľovaní mandátov sa na neho neprihliada.

7:59 Poslanci Európskeho parlamentu sa volia každých päť rokov. Európsky parlament je jediným priamo voleným medzinárodným zhromaždením na svete a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni.

7:38 Voliči v eurovoľbách vyberajú kandidačné listiny. Na jednej vybranej kandidačnej listine môžu, a nemusia, označiť toho, koho chcú za europoslanca. Prednostné hlasy môžu byť najviac dva a tradične sa značia zakrúžkovaním poradového čísla pred menom kandidáta. >>> AKO HLASOVAŤ V EUROVOĽBÁCH <<<

Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019 na Slovensku
Pohľad do volebnej miestnosti v Dome kultúry Javorina v Starej Turej počas volieb do Európskeho parlamentu 2019. Stará Turá, 25. máj 2019.Foto: SITA/Martin Medňanský.

7:29 Slovensko si volí 14 zástupcov do europarlamentu, jeden z nich sa však ujme mandátu až po odchode Veľkej Británie z Európskej únie.

7:14 Rozhodovať o poslancoch Európskeho parlamentu sa dnes u nás dá do 22:00 v 5 951 volebných miestnostiach. Ako agentúru SITA informovali z tlačového odboru ministerstva vnútra, všetky volebné miestnosti sa otvorili o 07:00. Žiadna z obcí tak nevyužila právo začať hlasovanie skôr.

7:00 Na Slovensku sa otvorili volebné miestnosti.

Eurovoľby 2019 (online): Volíme si europoslancov, svoj hlas už odovzdali Čaputová aj Kiska Eurovoľby 2019 (online): Volíme si europoslancov, svoj hlas už odovzdali Čaputová aj Kiska

No Comments

BRATISLAVA 25. mája (WebNoviny.sk) – Po marcových prezidentských voľbách sa v sobotu 25. mája na Slovensku opäť otvorili volebné miestnosti.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (eurovoľbách) 2019 sa hlasuje v 5951 volebných miestnostiach a svoje právo môže využiť približne 4,45 milióna voličov.

Volebné miestnosti sú otvorené od 7.00 do 22.00. Žiadna z obcí nevyužila právo začať hlasovanie skôr. Prvé voľby do Európskeho parlamentu sa u nás konali v roku 2004 a následne každých päť rokov, teda v roku 2009 a 2014.

Do europarlamentu pôjde 14 slovenských zástupcov, jeden z nich sa však ujme mandátu až po odchode Veľkej Británie z Európskej únie.

Kandidátky podalo 31 strán a hnutí

Svoje kandidátky do volieb pôvodne zaregistrovalo na Slovensku 31 strán a hnutí, ktoré do boja o 14 kresiel europoslancov vyslali 349 kandidátov a kandidátok.

Podľa údajov ministerstva vnútra sa siedmi kandidáti vzdali kandidatúry a piatich kandidátov odvolali z kandidačnej listiny politické subjekty. Ak sa kandidát vzdal alebo bol odvolaný po zaregistrovaní kandidačnej listiny, zostávajú údaje o ňom na kandidačnej listine, ale pri prideľovaní mandátov sa na neho neprihliada. V pondelok odstúpenie z volieb oznámil predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Kto môže voliť?

Voliť do europarlamentu na území Slovenska môžu občania SR, ktorí najneskôr dnes dovŕšili 18 rokov a majú na Slovensku trvalý pobyt. Voliť tiež môžu občania SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku a ani v ďalšom členskom štáte EÚ, ak sa dnes zdržiavajú na území Slovenska.

Napokon voliť zástupcov Slovenska v europarlamente môžu aj občania iných členských štátov EÚ s trvalým pobytom v SR, ktorí najneskôr dnes dosiahli 18 rokov. Museli však najneskôr 15. apríla požiadať obec, kde majú trvalý pobyt, aby ich zapísali do zoznamu voličov. Takýchto voličov je podľa údajov rezortu vnútra 824.

Voliť do Európskeho parlamentu sa dá len v jednom členskom štáte Európskej únie. Volič, ktorý požiada pre voľby do EP o zápis do zoznamu voličov v inom členskom štáte únie a zároveň požiada o zápis do zoznamu voličov v Slovenskej republike, sa dopustí priestupku, za ktorý je pokuta 100 eur.

Výsledky eurovolieb 2019

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu sa dozvieme neskôr ako pri iných typoch volieb. Priebežné výsledky zverejňované nebudú, pretože v mnohých štátoch sa volí v nedeľu.

Konečné, oficiálne výsledky hlasovania, Štatistický úrad SR uverejní až po ukončení volieb v tom členskom štáte Európskej únie, ktorého voliči odovzdávajú hlasy ako poslední, čo bude v nedeľu 26. mája o 23:00.

Poslanci Európskeho parlamentu sa volia každých päť rokov. Európsky parlament je jediným priamo voleným medzinárodným zhromaždením na svete a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni.

Online (minúta po minúte) – Eurovoľby 2019

  • priebeh volieb do Európskeho parlamentu

11:37 Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko už odvolil. Urobil tak mimo svojho bydliska na voličský preukaz. Pri tejto príležitosti vyzýva Slovákov, aby išli voliť. “Nedovoľme, aby malo Slovensko opäť najnižšiu účasť. Voľme srdcom ľudí, ktorí nebudú leniví v Bruseli pracovať pre Slovensko. Sme malý národ vzhľadom na počet obyvateľov, ale veľký srdcom a pracovitosťou. Máme čo Európskej únii ponúknuť,” dodal Andrej Danko. Agentúru SITA o tom informoval hovorca kancelárie NR SR Tomáš Kostelník.

11:16 V roku 2004 v eurovoľbách na Slovensku hlasovalo 16,96 percenta voličov, v roku 2009 to bolo 19,63 percenta a v roku 2014 len 13,05 percenta oprávnených voličov, čo bola doteraz aj historicky najnižšia účasť v rámci celej Únie.

10:53 Ľudia presvedčení o tom, že Európska únia je výborným projektom, by podľa prezidenta Andreja Kisku mali ísť voliť.

10:25 Priebeh volieb je zatiaľ pokojný. Skonštatoval to predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány. Komisia podľa neho priebežne spracováva podnety. Tie sa týkajú údajného porušenia volebného moratória. Podľa Bárányho komisia zabezpečuje dôkazy. Dodal, že niektoré podnety sa tiež týkajú napríklad organizačného zabezpečenia volieb.

10:01 Svoj hlas už odovzdala aj budúca prezidentka Zuzana Čaputová.

Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019 na Slovensku, Zuzana Čaputová
Novozvolená slovenská prezidentka Zuzana Čaputová počas volebného aktu v rámci volieb do Európskeho parlamentu (EP) 2019. Pezinok, 25. máj 2019.Foto: SITA/Jana Birošová.

9:56 O našich zástupcoch v Európskom parlamente môže rozhodnúť približne 280-tisíc prvovoličov, ktorí v predošlých eurovoľbách ešte voliť nemohli. „Inak povedané sú to tí, ktorí už dosiahli vek 18 rokov, ale súčasne neprekročili ešte vek 22 rokov,“ vysvetlila pre agentúru SITA hovorkyňa Štatistického úradu SR Jana Morháčová. Eurovoľby sú úplne prvé pre približne 7 500 mladých ľudí. V tomto prípade ide o tých, ktorí mali osemnáste narodeniny v apríli alebo v máji.

9:32 Tohtoročné voľby v Európskej únii (EÚ) sú mimoriadne citlivé, pretože mnohí odborníci predpokladajú, že na sile získajú nacionalisti a extrémna pravica, ktorí plánujú využiť svoju prítomnosť v europarlamente, aby moc z rúk únie vrátili národným vládam. Umiernené strany, naopak, chcú upevniť väzby medzi krajinami.

9:11 Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v sobotu pokračujú okrem Slovenska aj na Malte, v Lotyšsku a druhým dňom aj v Českej republike. Vo štvrtok už svoje hlasy odovzdali voliči v Holandsku a Veľkej Británii, v piatok volili v Írsku a začali v Česku. V drvivej väčšine krajín sa eurovoľby uskutočnia v nedeľu. Voľby do EP, v ktorých si voliči vyberajú 751 zástupcov v EP, sa konajú od 23. do 26. mája. Po odchode Veľkej Británie z EÚ, počet poslancov klesne na 705.

8:44 Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu sa konali pred 40 rokmi. Slováci v eurovoľbách prvýkrát hlasovali v roku 2004 po vstupe krajiny do Európskej únie.

8:15 Podľa údajov ministerstva vnútra sa siedmi kandidáti vzdali kandidatúry a piatich kandidátov odvolali z kandidačnej listiny politické subjekty. Ak sa kandidát vzdal alebo bol odvolaný po zaregistrovaní kandidačnej listiny, zostávajú údaje o ňom na kandidačnej listine, ale pri prideľovaní mandátov sa na neho neprihliada.

7:59 Poslanci Európskeho parlamentu sa volia každých päť rokov. Európsky parlament je jediným priamo voleným medzinárodným zhromaždením na svete a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni.

7:38 Voliči v eurovoľbách vyberajú kandidačné listiny. Na jednej vybranej kandidačnej listine môžu, a nemusia, označiť toho, koho chcú za europoslanca. Prednostné hlasy môžu byť najviac dva a tradične sa značia zakrúžkovaním poradového čísla pred menom kandidáta. >>> AKO HLASOVAŤ V EUROVOĽBÁCH <<<

Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019 na Slovensku
Pohľad do volebnej miestnosti v Dome kultúry Javorina v Starej Turej počas volieb do Európskeho parlamentu 2019. Stará Turá, 25. máj 2019.Foto: SITA/Martin Medňanský.

7:29 Slovensko si volí 14 zástupcov do europarlamentu, jeden z nich sa však ujme mandátu až po odchode Veľkej Británie z Európskej únie.

7:14 Rozhodovať o poslancoch Európskeho parlamentu sa dnes u nás dá do 22:00 v 5 951 volebných miestnostiach. Ako agentúru SITA informovali z tlačového odboru ministerstva vnútra, všetky volebné miestnosti sa otvorili o 07:00. Žiadna z obcí tak nevyužila právo začať hlasovanie skôr.

7:00 Na Slovensku sa otvorili volebné miestnosti.

Andrej Kiska odvolil poslednýkrát ako prezident a adresoval ľuďom výzvu Andrej Kiska odvolil poslednýkrát ako prezident a adresoval ľuďom výzvu

No Comments

POPRAD 25. mája (WebNoviny.sk) – Slovenský prezident Andrej Kiska, ktorý v sobotu dopoludnia už tradične spolu s manželkou odvolil v Poprade na mestskom úrade, vyzval opäť ľudí, aby prišli voliť. Osobitne pozval tých, ktorí sú presvedčení o tom, že Európska únia je výborný projekt.

„Európska únia dnes čelí viacerým výzvam, historicky prvýkrát máme krajinu, ktorá chce odísť z Európskej únie, máme diskusie o tom, či viac Európy alebo menej, sú tu aj názory o viacrýchlostnej integrácii. Práve preto je dôležité, aby sme v týchto, nie jednoduchých časoch, mali europoslancov, ktorí budú mať silný mandát, aby bolo počuť hlas silného sebavedomého Slovenska v silnej a sebavedomej Európe,“ povedal pre médiá Kiska, pre ktorého to boli v pozícii prezidenta SR posledné voľby.

Mobilizácia extrémistov

Prezident zároveň pripomenul, že na Slovensku chce podľa prieskumov väčšina ľudí zotrvať v Európskej únii a vidí výhody tohto projektu.

„Práve títo ľudia by dnes nemali ostať doma. Vidíme, že sa mobilizujú extrémisti, vidíme množstvo bilbordov a aktivít po celom Slovensku, nesmieme si nechať našu Európu ukradnúť, je to naša Európa. Som presvedčený o tom, že mať rád svoje mesto, svoj región a krajinu, absolútne nie je v protiklade s tým, že človek je presvedčeným Európanom,“ skonštatoval.

Podľa Kisku je dôležité, aby nás v Európskom parlamente nereprezentovali ľudia, s ktorými nezdieľame rovnaké hodnoty.

Päť rokov ubehlo ako voda

Andrej Kiska je presvedčený o tom, že vo všeobecnosti je pri voľbách je dôležité voliť nie podľa sľubov, ale aj podľa toho, čo daný človek dokázal, čo spravil pre krajinu, región či mesto.

Je to pre neho dôležitý signál aj v prípade nových ľudí, ktorí do politiky vstupujú. „Hovorí sa, že strom sa pozná po ovocí, človeka poznáme podľa jeho činov, a nie podľa jeho sľubov,“ uviedol s tým, že on sám si dnes vybral stranu, s ktorou zdieľa hodnoty, ale dôležití pre neho boli aj ľudia, ktorí ju reprezentujú.

Na adresu svojej rozlúčky s pozíciou prezidenta SR skonštatoval, že päť rokov ubehlo ako voda. „Je na ľuďoch, aby zhodnotili, čo počas nich vyšlo a čo nevyšlo. Ja viem jedno, robil som všetko preto, aby sme zabojovali za ľudí,“ povedal.

Slovenská diplomacia verí, že nové britské vedenie presadí dohodu o odchode z Únie Slovenská diplomacia verí, že nové britské vedenie presadí dohodu o odchode z Únie

No Comments

BRATISLAVA 25. mája (WebNoviny.sk) – Slovensko verí, že nové politické vedenie Spojeného kráľovstva presadí ratifikáciu dohody o vystúpení. O nej dlho rokovali Londýn a európski vyjednávači pod vedením Michela Barniera.

„Pevne veríme, že vo Veľkej Británie aj naďalej pretrvá odmietnutie odchodu bez dohody, ktorý by značne narušil vzťahy EÚ a Veľkej Británie vo viacerých oblastiach, s negatívnym dopadom na vzájomné obchodné vzťahy a situáciu na Írskom ostrove,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Korektné ukončenie členstva

Stanovisko k odchodu premiérky Theresy May a dopadoch tohto rozhodnutia pre brexit agentúre SITA poskytol hovorca rezortu Boris Gandel.

„Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pozorne sleduje vnútropolitický vývoj v Spojenom kráľovstve a proces výberu nového lídra Konzervatívnej strany, ktorý sa stane budúcim predsedom vlády v kritických momentoch odchodu UK z EÚ. Veríme, že nové vedenie krajiny presadí ratifikáciu dohody o vystúpení, ktorá bola výsledkom dlhotrvajúcich rokovaní vlády UK a EÚ v britskom parlamente a zabezpečí tak korektné ukončenie členstva UK v EÚ rešpektujúc medzinárodné právo a politiku dobrých susedských vzťahov na európskom kontinente,“ píše sa v stanovisku.

Vo funkcii do 7. júna

Britská premiérka Theresa May v piatok oznámila, že sa vzdáva funkcie šéfky Konzervatívnej strany a tým aj funkcie premiérky.

Na poste zotrvá do 7. júna. Je to tak preto, aby dovtedy strana našla nového šéfa. Jej možným nástupcom je zástanca brexitu, aj bez dohody, Boris Johnson.

Theresa May bola premiérkou takmer tri roky. Na poste nahradila konzervatívneho politika Davida Camerona. On sľúbil referendum o zotrvaní v Únii v rámci predvolebnej kampani. Po vyhratých voľbách ho vyhlásil, hoci on sám, podobne ako May, podporoval zotrvanie v európskom klube.

Eurovoľby sú na Slovensku už štvrtýkrát. Pamätáte si, ako dopadli v 2004, 2009 a 2014? (chronológia) Eurovoľby sú na Slovensku už štvrtýkrát. Pamätáte si, ako dopadli v 2004, 2009 a 2014? (chronológia)

No Comments

Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu, ktorý bol dovtedy nevolenou inštitúciou, sa konali začiatkom júna 1979 v deviatich štátoch pôvodného Európskeho spoločenstva. Priamo zvolení poslanci si na prvom zasadaní europarlamentu zvolili za predsedníčku francúzsku právničku Simone Veilovú.

Lisabonská zmluva z roku 2009

Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou Európskej únie a reprezentuje všetkých jej občanov. Od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti v roku 2009 má rovnako významnú úlohu ako Rada Európskej únie, s ktorou sa podieľa na vytváraní novej legislatívy.

Európsky parlament, ktorý sídli v Štrasburgu a jeho zasadnutia sa konajú v Štrasburgu aj v Bruseli, dohliada na prácu Európskej komisie, spolupracuje s národnými parlamentmi jednotlivých členských krajín a spoluzodpovedá aj za ďalšie aktivity spoločenstva. Jeho politický význam postupne rastie.

Rozhoduje napríklad o prijatí nových členov Únie, schvaľuje medzinárodné zmluvy a Rada Európskej únie s ním konzultuje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Občania EÚ, ktorými sú všetci občania členských štátov, majú právo Európskemu parlamentu podávať petície.

Eurovoľby sú každých päť rokov

Voľby do europarlamentu sa konajú pravidelne každých päť rokov. Slováci v nich prvýkrát hlasovali pred 15 rokmi, v roku 2004 po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Okrem týchto eurovolieb si svojich únijných zástupcov vyberali aj v rokoch 2009 a 2014.

Všetky tri hlasovania charakterizovala veľmi nízka volebná účasť. V roku 2004 v eurovoľbách na Slovensku hlasovalo 16,96 percenta voličov, v roku 2009 to bolo 19,63 percenta a v roku 2014 len 13,05 percenta oprávnených voličov, čo bola doteraz aj historicky najnižšia účasť v rámci celej Únie.

Napriek rastúcej dôležitosti a právomociam Európskeho parlamentu volebná účasť na eurovoľbách postupne klesá nielen na Slovensku, ale aj v celej Únii. Oproti celkovej 62-percentnej volebnej účasti v roku 1979 klesla na 43 percent v roku 2014.

Chronológia volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku

(2004 – 2014)

13. máj 2004

Slováci prvýkrát volili svojich zástupcov do Európskeho parlamentu (EP). Do europarlamentu kandidovali všetky parlamentné strany – ANO, KDH, KSS, ĽS-HZDS, SDKÚ, Smer a SMK a spoločnú kandidátku postavili aj ĽÚ-HZD a SNS-PSNS. O hlasy voličov sa uchádzali aj Aktívne ženy-OS Slovenska, Demokratická únia Slovenska, Maďarská federalistická strana, Občianska konzervatívna strana, Rómske kresťanské demokratické hnutie na Slovensku, Slobodné fórum, Slovenská ľudová strana a Živnostenská strana SR. Spolu sa o hlasy voličov uchádzalo 178 kandidátov.

Voľby do Európskeho parlamentu vyhrala v roku 2004 SDKÚ so ziskom 17,09 percenta. Na druhom mieste skončila ĽS-HZDS, ktorej dalo svoj hlas 17,04 percenta voličov. Tretí Smer volilo 16,89 percenta voličov. Štvrté KDH podporilo 16,19 percenta voličov. Každá z týchto strán získala v EP tri poslanecké miesta. SMK získala 13,24-percentnú podporu a v EP dvoch zástupcov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 714 508 voličov, čo predstavuje 16,96-percentnú účasť.

Europoslancami sa stali Peter Baco (ĽS-HZDS), Edit Bauer (SMK), Irena Belohorská (ĽS-HZDS), Árpád Duka-Zólyomi (SMK), Monika Beňová (Smer-SD), Milan Gaľa (SDKÚ-DS), Ján Hudacký (KDH), Miloš Koterec (Smer-SD), Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Miroslav Mikolášik (KDH), Zita Pleštinská (SDKÚ-DS), Peter Šťastný (SDKÚ-DS) a Anna Záborská (KDH).

6. jún 2009

Slováci volili svojich zástupcov do EP po druhýkrát. O hlasy pre svojich kandidátov sa uchádzalo 16 politických strán, ktoré mali spolu 184 kandidátov: ĽS-HZDS, strana Sloboda a Solidarita, Smer – sociálna demokracia, Strana zelených, SDKÚ-DS, Demokratická strana, MISIA 21 – Hnutie kresťanskej solidarity, Agrárna strana vidieka, Konzervatívni demokrati Slovenska – Občianska konzervatívna strana, Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, Komunistická strana Slovenska, Slovenská národná strana, LIGA, občiansko-liberálna strana, Strana demokratickej ľavice, Slobodné fórum a Kresťanskodemokratické hnutie.

Voľby do Európskeho parlamentu vyhrala v roku 2009 strana Smer-SD, ktorá získala 32,01 percenta hlasov, SDKÚ-DS 16,98 percenta, SMK 11,33 percenta, KDH 10,87 percenta, ĽS-HZDS 8,97 percenta a SNS 5,55 percenta. Na voľbách sa zúčastnilo 853 533 voličov, čo predstavuje asi pätinu voličov, teda 19,64-percentnú účasť. Z 13 poslaneckých mandátov obsadil Smer-SD päť, SDKÚ-DS, SMK a KDH získali po dve miesta. Jedného europoslanca mala ĽS-HZDS a SNS.

Europoslancami sa stali Edit Bauer (SMK), Monika Flašíková – Beňová (Smer-SD), Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), Eduard Kukan (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Alajos Mészáros (SMK), Miroslav Mikolášik (KDH), Katarína Neveďalová (Smer-SD), Jaroslav Paška (SNS), Monika Smolková (Smer-SD), Peter Šťastný (SDKÚ-DS), Anna Záborská (KDH) a Boris Zala (Smer-SD).

24. máj 2014

Voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku konali po tretí raz. O hlasy pre svojich kandidátov sa uchádzalo 29 politických subjektov, na kandidátkach ktorých bolo 333 záujemcov. Išlo o politické subjekty NOVA – Konzervatívni demokrati Slovenska – Občianska konzervatívna strana, Kresťanskodemokratické hnutie, SMER – sociálna demokracia, Slovenská ľudová strana, Národ a Spravodlivosť- naša strana, Magnificat Slovakia, DEMOKRATICKÁ OBČIANSKA STRANA, 7 STATOČNÝCH REGIONÁLNA STRANA SLOVENSKA, Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség, Strana TIP, Ľudová strana Naše Slovensko, EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA, NOVÝ PARLAMENT, MOST-HÍD, Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA, Strana demokratického Slovenska, Strana zelených, VZDOR – strana práce, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ, Sloboda a Solidarita, Strana moderného Slovenska, Komunistická strana Slovenska, ÚSVIT, Strana občianskej ľavice, Slovenská národná strana, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana, PRIAMA DEMOKRACIA – Kresťanská ľudová strana, Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja.

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 vyhrala strana Smer-SD. Získali 24,09 percenta hlasov. Druhé skončilo KDH s 13,21 percenta. Tretie miesto obsadilo SDKÚ-DS so 7,75 percenta. Nasledovali Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (7,46 percenta), NOVA (6,83 percenta), SaS (6,66 percenta), SMK (6,53 percenta) a Most-Híd (5,83 percenta). Smer získal štyri mandáty, KDH a SDKÚ po dva mandáty a po jednom mandáte získali OĽaNO, NOVA, SaS, SMK a Most-Híd. Obálky vydali 576 437 voličom. Účasť na voľbách bola najnižšia v celej Európskej únii – 13,05 percenta.

Europoslancami sa stali Monika Beňová (Smer-SD), Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (Most-Híd), Richard Sulík (SaS), Maroš Šefčovič (Smer-SD), Branislav Škripek (OĽaNO), Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), Boris Zala (Smer-SD), Anna Záborská (KDH) a Jana Žitňanská (NOVA). Keďže Šefčovič sa stal komisárom Európskej komisie, nahradila ho Monika Smolková (Smer-SD). Ivan Štefanec a Eduard Kukan opustili SDKÚ-SD. Štefanec prešiel do KDH, Kukan ostal bez vnútropolitickej straníckej príslušnosti.

Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org, http://volby.statistics.sk/ep/ep2004/, http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/ a http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/

Online: Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019 na Slovensku Online: Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019 na Slovensku

No Comments

BRATISLAVA 25. mája (WebNoviny.sk) – Po marcových prezidentských voľbách sa v sobotu 25. mája na Slovensku opäť otvorili volebné miestnosti.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (eurovoľbách) 2019 sa hlasuje v 5951 volebných miestnostiach a svoje právo môže využiť približne 4,45 milióna voličov. Volebné miestnosti sú otvorené od 7.00 do 22.00. Do europarlamentu pôjde 14 slovenských zástupcov, jeden z nich sa však ujme mandátu až po odchode Veľkej Británie z Európskej únie.

Svoje kandidátky do volieb pôvodne zaregistrovalo na Slovensku 31 strán a hnutí, ktoré do boja o 14 kresiel europoslancov vyslali 349 kandidátov a kandidátok.

Podľa údajov ministerstva vnútra sa však šiesti kandidáti vzdali kandidatúry a štyria kandidáti boli odvolaní. V pondelok odstúpenie z volieb oznámil predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Eurovoľby na Slovensku

Prvé voľby do Európskeho parlamentu sa u nás konali v roku 2004 a následne každých päť rokov, teda v roku 2009 a 2014.

Vo volebnom období 2014 až 2019 zastupovalo Slovensko v Európskom parlamente 13 europoslancov. Šiesti z nich pôsobili v najväčšej skupine – frakcii ľudovcov. Išlo o politikov zvolených za SDKÚ, KDH, SMK a Most-Híd, členmi teda boli Eduard Kukan, Ivan Štefanec, Anna Záborská, Miroslav Mikolášik, Pál Csáky a József Nagy.

Štyria poslanci zvolení za Smer-SD – Monika Beňová, Monika Smolková, Vladimír Maňka a Boris Zala – pôsobili vo frakcii socialistov. Do frakcie konzervatívcov a reformistov sa zaradila Jana Žitňanská (NOVA) a Branislav Škripek (zvolený za OĽaNO). Šéf Slobody a Solidarity Richard Sulík najprv patril do ALDE, neskôr prestúpil ku konzervatívcom a reformistom.

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu sa dozvieme neskôr ako pri iných typoch volieb. Priebežné výsledky zverejňované nebudú, pretože v mnohých štátoch sa volí v nedeľu. Konečné, oficiálne výsledky hlasovania, Štatistický úrad SR uverejní až po ukončení volieb v tom členskom štáte Európskej únie, ktorého voliči odovzdávajú hlasy ako poslední, čo bude v nedeľu 26. mája o 23:00.

Online (minúta po minúte) – Eurovoľby 2019

  • priebeh volieb do Európskeho parlamentu

7:00 Na Slovensku sa otvorili volebné miestnosti, ktoré budú otvorené do 22:00.

Le Penová vyzýva na rešpektovanie referenda a odchod Británie z Európskej únie Le Penová vyzýva na rešpektovanie referenda a odchod Británie z Európskej únie

No Comments

BERLÍN 24. mája (WebNoviny.sk) – Francúzska krajne pravicová politička Marine Le Penová vyzvala britských predstaviteľov, aby rešpektovali výsledok referenda a zabezpečili odchod svojej krajiny z Európskej únie.

Mayová bola prinútená

Líderka protiimigračného Národného zhromaždenia v piatok na tlačovej konferencii na severe Francúzska uviedla, že britská premiérka Theresa Mayová bola prinútená skončiť, „pretože sa snažila obísť vôľu, ktorú Briti vyjadrili v referende o brexite“.

Dodala tiež, že francúzski politici a médiá nesmú dávať Britom „lekcie o morálke“ za to, že sa rozhodli opustiť Európsku úniu.

Le Penová alebo Macron

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Le Penovej zoskupenie bude jedným z dvoch, ktoré si v eurovoľbách vo Francúzsku zabezpečia najväčší počet hlasov.

Druhým má byť strana prezidenta Emmanuela Macrona. Voľby do Európskeho parlamentu sa v jednotlivých štátoch únie začali postupne vo štvrtok a skončia sa v nedeľu.

Aktualizované: Premiérka Mayová sa sklonila pred tlakom svojej strany a oznámila rezignáciu Aktualizované: Premiérka Mayová sa sklonila pred tlakom svojej strany a oznámila rezignáciu

No Comments
  • aktualizované 24. mája 16:10

LONDÝN 24. mája (WebNoviny.sk) – Britská premiérka Theresa Mayová 7. júna rezignuje na post líderky Konzervatívnej strany. Politička vyhlásila, že povedala kráľovnej Alžbete II., že bude premiérkou, až kým nevyberú jej nástupcu. Tento proces by mohol trvať niekoľko týždňov.

Kritika za nezvládnutý brexit

Politička sa sklonila pred tlakom jej strany, ktorá ju kritizuje za to, že nedokázala načas vyviesť krajinu z Európskej únie.

Ako informuje agentúra AP, o post lídra strany sa môže uchádzať každý konzervatívny poslanec, pričom za možného Mayovej nástupcu už označila Borisa Johnsona.

Reakcia kancelárky Merkelovej

Nemecká kancelárka Angela Merkelová prijala Mayovej rozhodnutie s „rešpektom“ a chce naďalej úzko spolupracovať aj s jej nástupcom s cieľom dosiahnuť usporiadaný brexit.

V piatok to povedala Merkelovej hovorkyňa Martina Fietzová. Podľa jej slov mala kancelárka s Mayovou vždy „dobrý a dôverný“ vzťah a mieni v ňom pokračovať, kým bude britská premiérka v úrade.

O možnom nástupcovi Mayovej však nemecká vláda odmietla špekulovať.

Obavy španielskej vlády

Dočasná španielska vláda považuje Mayovej za „zlú správu“, pretože „tvrdý brexit“, teda odchod krajiny z Európskej únie bez akejkoľvek dohody o budúcich vzťahoch, sa tak stane pravdepodobnejším.

Hovorkyňa vlády v Madride Isabel Celaá v piatok uviedla, že Mayovej rezignácia nepoteší tých, ktorí dúfali, že Británia opustí európsky blok usporiadaným spôsobom.

Mayová „hádže flintu do žita“ a dohoda o odchode vyrokovaná vládou v Londýne „nemá šancu“ prežiť, povedala Celaá, ktorá je tiež dočasnou ministerkou školstva.

„Tvrdý brexit je realita, ktorej sa za súčasných okolností takmer nie je možné vyhnúť,“ skonštatovala. Britskú politiku zároveň označila za „jasný príklad toho, čo sa stane, keď sa necháme ťahať extrémistami„.

Babiš dúfa v nové referendum o brexite

Český premiér Andrej Babiš dúfa, že občania Veľkej Británie dostanú šancu vyjadriť sa k odchodu svojej krajiny z Európskej únie ešte raz v novom referende.

Stále dúfam, že (Briti – pozn. SITA) budú mať predčasné voľby a nakoniec budú mať ešte jedno referendum. Dúfam, že britskí občania už konečne vedia, že dezinformácie (o brexite), ktoré dostali, neboli pravdivé a že Británia zostane v Európskej únii,“ povedal v piatok Babiš.

On sám by si prial, keby Veľká Británia zotrvala v EÚ, pretože je to podľa neho jeden z najlepších českých spojencov na medzinárodnej scéne.

Favoritom by mohol byť Boris Johnson

Piatkové oznámenie britskej premiérky Theresy Mayovej odštartovalo súperenie o uvoľnený post a funkciu budúcej britskej premiérky alebo premiéra.

Jedným z favoritov by mohol byť Boris Johnson. Bývalý minister zahraničných vecí sa netajil svojou túžbou prevziať vedenie krajiny po Mayovej odchode. Priamočiary Johnson s okázalými spôsobmi je dlhodobo jedným z najznámejších britských politikov a predpokladá sa, že sa teší silnej podpore radových členov Konzervatívnej strany.

Bol kľúčovou postavou kampane za odchod Británie z EÚ. V referende v roku 2016 si voliči odhlasovali odchod z únie. Po ňom sa 54-ročný Johnson zvažoval postaviť na čelo strany, nakoniec sa však rozhodol nekandidovať.

Johnson sa už vyjadril, že tentokrát sa bude o tento post uchádzať. Na svoju funkciu ministra zahraničných vecí rezignoval minulý rok v júli pre nesúhlas s Mayovej plánmi brexitu.

Európsku úniu prirovnal k Sovietskemu zväzu

Ďalším možným kandidátom je Dominic Raab. Tento bývalý minister pre brexit sa spolieha na svoju neúnavnú obhajobu odchodu z EÚ, ktorá by ho mohla dostať na Downing street 10. Na poste ministra bol relatívne krátky čas – od júla do novembra minulého roka.

Rezignoval pre politické nezhody s Mayovou, keď nesúhlasil s podmienkami odchodu Londýna z únie, ktoré premiérka vyrokovala s európskymi lídrami. Štyridsaťpäťročného Raaba považujú mnohí za vychádzajúcu hviezdu konzervatívneho hnutia.

O funkciu sa môže uchádzať aj Jeremy Hunt. Ministrom zahraničných vecí sa stal po odstúpení Borisa Johnsona. Provokatívnymi vyhláseniami sa pasoval do pozície oddaného zástancu brexitu, aj keď v referende bol za zotrvanie Londýna v únii.

Do pozornosti sa dostal aj na nedávnej straníckej konferencii, keď Európsku úniu prirovnal k niekdajšiemu Sovietskemu zväzu, čo vyvolalo kritiku u niektorých európskych lídrov, ale mohol si tým získať podporu u členov strany, ktorí sú proti EÚ. Päťdesiatdvaročný Hunt zastával viaceré vládne posty, bol aj ministrom zdravotníctva, a zohral dôležitú úlohu pri príprave olympijských hier v Londýne v roku 2012.

Vlažný postoj Javida

Kandidátom môže byť aj Sajid Javid, momentálne vo funkcii ministra vnútra. Narozdiel od ostatných nepochádza z elitného konzervatívneho prostredia. Je synom pakistanského imigranta, jeho otec pracoval ako vodič autobusu a majiteľ obchodu.

Pred vstupom do politiky urobil úspešnú kariéru v bankovníctve. Počas referenda o brexite bol na strane zástancov zotrvania v únii, jeho postoj bol však vlažný. Odvtedy je skôr na strane brexitu. Do pozornosti sa dostal v nedávnych mesiacoch, keď sa snažil zamedziť malým člnom s migrantmi dostať sa cez Lamanšský prieliv.

Počítať je možné aj s Andreou Leadsom. Tá na protest proti počínaniu si Mayovej v otázke brexitu rezignovala na post líderky Konzervatívnej strany v Dolnej snemovni britského parlamentu. Za predsedníčku konzervatívcov už kandidovala spolu s Mayovou v roku 2016.

Pred samotnou voľbou sa však vzdala kandidatúry, sčasti pre kritické reakcie na jej poznámky, že by líderkou mala byť ona a nie Mayová, pretože vychovala deti. Napriek tomu, že sa za výroky ospravedlnila, znížilo to jej šance na víťazstvo a pomohlo Mayovej. Päťdesiatšesťročná Andrea Leadsom je jednoznačnou podporovateľkou brexitu.

V druhý deň eurovolieb hlasujú voliči v Írsku a Českej republike V druhý deň eurovolieb hlasujú voliči v Írsku a Českej republike

No Comments

BRATISLAVA 24. mája (WebNoviny.sk) – Voľby do Európskeho parlamentu (EP) pokračujú druhým dňom v Írsku a Českej republike. Voliči a voličky v Írsku zvolia 13 europoslancov, no v dôsledku oddialenia brexitu sa len 11 z nich ujme svojich kresiel v Bruseli okamžite. Zvyšní dvaja tak spravia, až keď Veľká Británia opustí Európsku úniu. V Česku zvolia 21 europoslancov.

Íri majú aj referendum

V Írsku, kde kampani v dôsledku obáv z brexitu dominovalo posilnenie postavenia krajiny v rámci únie, sú volebné miestnosti otvorené od 7:00 do 22:00 miestneho času (8:00 – 23:00 stredoeurópskeho letného času).

Íri si okrem europoslancov volia aj zástupcov do miestnych samospráv a tiež rozhodujú v referende o návrhu na zmiernenie ústavných obmedzení týkajúcich sa rozvodu. V mestách Limerick, Waterford a Cork voliči zároveň tiež hlasujú o budúcnosti priamej voľby starostov.

V Česku sú eurovoľby dva dni

V Českej republike sa eurovoľby konajú dva dni – v piatok a v sobotu. V piatok sa volebné miestnosti v krajine otvoria o 14:00 a voliči budú môcť svoj hlas odovzdať do 22:00. V sobotu tak budú môcť spraviť od 8:00 do 14:00. V štyroch českých obciach sa tiež budú konať miestne referendá.

Voľby do EP sa konajú od 23. do 26. mája. Voliči si vyberajú 751 svojich zástupcov v Európskom parlamente. Ak Veľká Británia odíde z EÚ, počet poslancov však klesne na 705.

Výsledky štvordňových volieb nebudú oficiálne zverejnené až do nedele v noci, keď sa uzavrú všetky volebné miestnosti. Vo štvrtok už svoje hlasy odovzdali voliči v Holandsku a Veľkej Británii. Informácie pochádzajú z webstránok www.rte.ie, www.euronews.com, ct24.ceskatelevize.cz a z archívu agentúry SITA.

Fedor už vo voľbách kandidovať nebude, hovorí aj o rozvrate slovenskej politickej scény Fedor už vo voľbách kandidovať nebude, hovorí aj o rozvrate slovenskej politickej scény

No Comments

BRATISLAVA 24. mája (WebNoviny.sk) – Poslanec Národnej rady SR z poslaneckého klubu koaličnej strany Most-Híd Martin Fedor nemá ambíciu pokračovať v politike.

„Sledujúc rozvrat slovenskej politickej scény v súčasnosti nemám ambíciu pokračovať, snažiť sa uchádzať o dôveru občanov v nasledujúcom období,“ uviedol pre agentúru SITA na otázku, či má ambíciu pôsobiť v politike aj po najbližších parlamentných voľbách.

Hlavná téma politiky v nasledujúcom období

Fedor je presvedčený, že hlavnou témou politiky v nasledujúcom období bude, ako vniesť stabilitu do fungovania inštitúcii, ale aj do politického systému na Slovensku.

„Vidíme nebývalú roztrieštenosť politickej scény, každý akoby sa hádal s každým a toto je niečo, čo zakladá negatívne tendencie do budúcnosti. Takže ja by som veľmi rád videl skôr tendencie ku kooperatívnosti, dostredivosti politikov a politických strán a nie tendencie k radikalizácii, izolácii jednotlivých skupín obyvateľstva. Pretože to nevedie k ničomu dobrému. Vedie to k zacykleniu politiky, k nenávisti a nevedomosti. Jednoducho, potrebujeme sa viac sústrediť na to, čo je viac potrebné,“ uviedol poslanec NR SR.

Rôzne kultúrne vojny

Poslanec z poslaneckého klubu Mosta-Híd vníma, akoby sa v súčasnosti viedli rôzne kultúrne vojny.„Som presvedčený o tom, že niekto by mal priniesť aj nový, racionálny pohľad na to, že potrebujeme riešiť fungovanie vecí verejných z pohľadu nie ideologického, nie hysterického, ale z pohľadu, čo je výhodné pre občanov,“ priblížil svoj pohľad.

Nedokáže pochopiť, ako nám tu narástli názory spochybňujúce Európsku úniu, či potrebu fungovania SR v rámci kolektívnej bezpečnosti. „Nedokážem pochopiť to, keď niekto hovorí, že môžeme zvyšovať výdaje štátu donekonečna a rozdávať a že sa to nedotkne budúcich generácií. V týchto troch oblastiach ja by som videl určite priority politických elít aj do budúcich parlamentných volieb,“ vyhlásil Fedor.

Martin Fedor vystúpil po parlamentných voľbách v roku 2016 zo strany #Sieť. Následne vstúpil do poslaneckého klubu Mosta-Híd, v ktorom pôsobí aj v súčasnosti.