Nové Zámky požičali extrémistom sálu. Starostovia hovoria, že nechcú diskriminovať

No Comments

Stretnutie ĽSNS ešte nie je isté. Primátori a starostovia, ktorí poskytujú mestské priestory extrémistom, ich tým legitimizujú, upozorňuje politológ.

dom Tiszom na koncerte kapely Ortel a najnovšie poslanci extrémistickej ĽSNS na straníckej akcii v novozámockom dome kultúry.

„Buď je to prejav alibizmu, oportunizmu, alebo hlbších sympatií s radikálnou pravicou,“ hovorí Mesežnikov o motívoch volených zástupcov miest a obcí, ktorí poskytujú priestory extrémistom.

ĽSNS pozýva v Nových Zámkoch na povolebné stretnutie s názvom Neverte médiám! Príďte si vypočuť pravdu! So šéfom strany a banskobystrickým županom Marianom Kotlebom, ktorého polícia už viackrát trestne stíhala, tam podľa plagátu vystúpia aj ďalší poslanci strany.

Medzi nimi napríklad Milan Mazurek, ktorý o holokauste povedal, že je to rozprávka, a nadával arabskej rodine na proteste proti islamizácii.

Novozámocký primátor Otokar Klein, ktorý kandidoval v roku 2014 ako nezávislý, pre SME najskôr povedal, že o akcii vie, a vyzdvihol aktivity miestnych členov ĽSNS pre mesto.

Neskôr tvrdil, že myslel inú akciu členov extrémistickej strany. Uplynulú nedeľu na Hlavnom námestí v Nových Zámkoch spomínali na Antona Bernoláka. S povolebným stretnutím v mestských priestoroch má vraj problém a „asi ich nebudú využívať“. Do uzávierky primátor nepotvrdil, či akciu mesto zrušilo.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Primátor Nových Zámkov o ĽSNS: Nestotožňujem sa s ich výrokmi, no ľudia ich volili

Primátorovi vysvetľoval historik

Primátor Klein je známy operný spevák. Spieval napríklad aj pri odhalení sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade za prvej vlády Roberta Fica päť dní pred parlamentnými voľbami v roku 2010. Na akcii boli najmä politici Smeru a s nimi vtedajší prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa cítil „akoby členom Smeru“.

Proti plánovanému povolebnému mítingu ĽSNS v dome kultúry sa ozval historik z Nových Zámkov Tomáš Lang. Primátora navštívil v pondelok.

„Vo svojom mene aj v mene židovskej náboženskej obce v Nových Zámkoch som vyjadril dôraznú žiadosť, aby toto nepripustili v objekte, ktorý patrí mestu,“ opísal pre SME Lang. Klein mu sľúbil, že vec preverí.

Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že ak im primátor Nových Zámkov poskytne mestské priestory, jednoznačne legitimizuje fašistickú stranu. „Je to odsúdeniahodné,“ dopĺňa.

Upozorňuje, že stranu síce ľudia zvolili do parlamentu v demokratických voľbách, no mestské orgány preto nemajú žiadnu povinnosť vychádzať jej v ústrety.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Extrémistov v Púchove nechceli, priestor dostanú v Trnave

Mesto nič nezakázalo, opakuje viceprimátor

Koncom minulého leta rozhádal Trnavu jej nezávislý primátor Peter Bročka, pretože poskytol mestské priestory extrémistom a aktivistom, ktorí spolupracujú s konšpiračnými médiami.

Na stretnutí rečnil napríklad radikál Marián Mišún, ktorého v minulosti stíhali, lebo pálil vlajku Európskej únie a na predvolebnom plagáte ĽSNS, za ktorú v marci kandidoval, hrozil pracovnými tábormi. Dnes robí poslaneckého asistenta Martinovi Beluskému z ĽSNS.

Akciu, ktorú Bročka v Trnave povolil, chceli predtým extrémisti urobiť v Púchove. Prevádzkovatelia tamojšieho župného domu, ktorý patrí mestu, im však priestory neposkytli.

Andrej Rafaj z občianskeho združenia, ktoré župný dom spravuje, hovorí, že Mišúnovu žiadosť e-mailom odmietli, no stanovisko mu tlmočil púchovský viceprimátor Roman Hvizdák. V komunálnych voľbách kandidoval ako nezávislý, v marcových parlamentných voľbách bol na kandidátke OĽaNO na 76. mieste.

„Dnes je demokracia, každý si môže povedať, kde chce a čo chce robiť. Ale v župnom dome sa konajú len apolitické akcie,“ odôvodnil Hvizdák zákaz pre extrémistov. Viackrát zopakoval, že mesto nič nezakázalo a nie je proti nikomu. Keby mali extrémisti záujem o iné mestské priestory, osobitne by posúdil, na aké akcie by to bolo.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Dúbravka koncert extrémistov odmietla. Zrazu nešiel prúd

Sloboda prejavu ako alibizmus?

V dome kultúry v bratislavskej Dúbravke plánoval nedávno vystúpenie bývalý spevák skupiny Biely odpor Ondrej Ďurica, ktorý spieva aj o zachovaní bielej rasy. Nakoniec nevystúpil, lebo v kultúrnom dome zrazu nešiel prúd. Starosta metskej časti Martin Zaťovič (SDKÚ) tvrdí, že problémy s prúdom mávajú pravidelne a išlo o náhodu.

Zaťovič nevie, ako by reagoval, keby mestská časť dostala žiadosť o priestory od extrémistov z politických hnutí. „Ak sú to legitímne zaregistrované strany a nebol by zákonný dôvod, nebudeme nikoho diskriminovať,“ hovorí. Výnimku by urobil, keby o žiadateľovi bolo známe, že má problémy so zákonom.

Podobný problém riešil nedávno brezniansky primátor Tomáš Ábel. V mestskej kinosále v Brezne mal vystúpiť neonacista Marián Magát, ktorý sa objavoval na predvolebných plagátoch ĽSNS s Mišúnom. O jeho plánovanom vystúpení nevedel, lebo si ju objednával niekto iný. Akciu nakoniec zrušil s odôvodnením, že v meste rešpektujú slobodu prejavu, no je jeho právom rozhodnúť sa, komu priestory mesta poskytnú a komu nie.

Najúčinnejším spôsobom boja proti predstaviteľom extrémizmu je podľa Mesežnikova ich izolácia. Voličom ĽSNS by sa podľa neho malo vysvetľovať, prečo sú ich favoriti problém.

Väčšina politických strán napríklad pri voľbe podpredsedov parlamentných výborov zaujala jednotné stanovisko a kandidátov ĽSNS nepodporila. Výnimkou boli niektorí poslanci z SaS, OĽaNO a hnutia Sme rodina.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: V Brezne sa vzbúrili. Primátor zrušil prednášku neonacistu v dome kultúry

Estónsko a Litva uzavreli zmluvu o obrannej spolupráci s USA Estónsko a Litva uzavreli zmluvu o obrannej spolupráci s USA

No Comments

pred 22 min Wallenbergovu cenu získalo aj slovenské rómske združenie

Švédsky diplomat Raoul Wallenberg zachránil v Maďarsku počas druhej svetovej vojny tisíce, podľa niektorých zdrojov až 20 000 Židov pred holokaustom. Nadácia nesúca jeho meno spolu so Wallenbergovým združením a ministerstvom ľudských zdrojov každý rok udeľuje cenu za boj proti rasizmu a intolerancii.

Most-Híd má jednoznačný postoj: Británia by sa nemala stať naším súperom alebo nepriateľom

No Comments

BRATISLAVA – Veľká Británia by sa po rozhodnutí pre tzv. tvrdý brexit nemala stať naším súperom alebo nepriateľom. Vyplýva to z vyjadrenia Mosta-Híd, ktoré poskytla hovorkyňa Klára Debnár v reakcii na dnešné vystúpenie britskej premiérky Theresy Mayovej. Tá predstavila svoj plán odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

V šumavských lesoch žijú rádioaktívne diviaky, môžu za to huby

No Comments

Takmer polovica diviakov, ktoré boli odchytené na českej strane pohoria Šumava, vykazovala nadlimitnú mieru rádioaktivity. Upozornil na to vedúci oddelenia bezpečnosti potravín českej Štátnej veterinárnej správy Jiří Drápal.

Rádioaktivita z Černobylu

Odchytené diviaky lesné vykazujú podľa neho vyššiu radiáciu pre to, že požierajú podzemné huby druhu srnka obyčajná, ktoré majú schopnosť fixovať rádioaktivitu z pôdy.

„Hodnoty majú počas roka výrazné výkyvy podľa toho, ako ošípané migrujú. V dlhoročných priemeroch je hladina pohybujúca sa okolo 40 až 50 percent nadlimitných rádionuklidov stabilná. Cézium má polčas rozpadu 30 rokov, takže sme zhruba v polovici rozpadu tejto rádioaktívnej dávky,“ vysvetlil Drápal, ktorého citoval server Novinky.cz.

Rádioaktivita sa na Šumavu dostala po havárii jadrového reaktora v Černobyle, ku ktorému došlo na jar 1986. Rádioaktívny mrak vtedy podľa vedcov trikrát preletel ponad Európu.

Viac
k Téme

Zdraviu nebezpečné mäso

Rádioaktívna potrava môže pre človeka predstavovať nebezpečenstvo vzniku rakoviny. O riziku však podľa odborníkov možno hovoriť až vtedy, keby človek zjedol asi 40 kilogramov kontaminovaného mäsa za rok.

Množstvo rádioaktívnych látok v mäse sa dá znižovať aj spôsobom jeho úpravy. Pri varení v tlakovom hrnci sa napríklad zníži na polovicu a pri opakovanom nakladaní do nálevu klesne až o 70 percent.

Srnku obyčajnú človek v pôde nájde len ťažko, ošípané ju však z nej dokážu vyryť. Najvyšší výskyt rádioaktivity v ich svalovine vedci objavujú na jeseň a v zime, keď majú zvieratá menej zdrojov potravy. Problémy s rádioaktivitou v mäse diviakov dobre poznajú aj poľovníci na nemeckej strane Šumavy.

Arzén na oravskej skládke zostane dlhšie

No Comments

Aktivisti píšu ministrovi Lászlóovi Sólymosovi z Mosta-Hídu, aby sa skládkou seriózne zaoberal.

Orava už roky vyteká jedovatý arzén z viacposchodovej skládky priemyselného odpadu. Ministerstvo životného prostredia má problémy s hľadaním firmy, ktorá by arzén odstránila, hoci to označilo za svoju prioritu.

Ešte v roku 2015 ministerstvo vypísalo súťaž na sanáciu osemnástich skládok vrátane problematickej skládky neďaleko Dolného Kubína. Úrad pre verejné obstarávanie však rozhodol, že ministerstvo nezákonne vylúčilo jedného uchádzača, čo výber spomalilo.

Ponuky sa stále vyhodnocujú, preto bolo treba predĺžiť lehotu viazanosti ponúk do 31. marca, povedal Tomáš Ferenčák z ministerstva.

Aktivisti sa obávajú, že riešenie môže skomplikovať aj zámer miestnej firmy OFZ z Istebného navoziť komunálny odpad na novú skládku, ktorá leží na telese starej problematickej skládky.

„Tým by sa však zamedzilo alebo prinajmenšom mimoriadne skomplikovalo a predražilo sanovanie skládky odpadu pod ňou,“ píšu v otvorenom liste ministrovi Lászlóovi Sólymosovi z Mosta-Hídu.

Akýkoľvek odpad na novej skládke vrátane komunálneho nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť sanáciu starej skládky ani riešenie problému arzénu vo vodách spod starej skládky, oponuje hovorca OFZ Ľuboš Schwarzbacher. „Po technickej stránke sú to dve absolútne nesúvisiace veci,“ povedal.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ochranár: Nevieme sa brániť. Ak sa tento súd prehrá, oligarchovia nás prevalcujú

Tri skládky

Asi kilometer od obývanej oblasti neďaleko Oravského hradu ležia tri skládky nad sebou. Spodná, najväčšia, patrí mestu, je uzatvorená a merania potvrdili, že arzén z nej neuniká.

Nad ňou sú dve skládky priemyselného odpadu položené priamo na sebe. Ministerstvo predpokladá, že stredná s rozlohou asi 5,5 hektára vznikla v roku 1965 a vozili tam nebezpečný odpad vrátane arzénu bez riadneho zabezpečenia.

Najnovšia skládka s rozlohou asi 2,2 hektára pokrýva časť starej a vybudovali ju OFZ v roku 2001. Firma ju od starej skládky odizolovala a postavila pri nej čistiareň odpadových vôd, aby sa do blízkej rieky Oravy nedostali škodlivé látky. Dnes ju nevyužíva, keďže tento druh odpadu už neprodukuje.

Stále však chce využiť priestory menšej skládky a skladovať na nej aspoň komunálny odpad. Argumentuje aj tým, že v okrese Dolný Kubín nie je skládka komunálneho odpadu a obyvatelia by teda nemuseli platiť jeho drahý vývoz do vzdialenejších oblastí.

„Týmto by sme využili nevyužitú a pre nás už nevyužiteľnú kapacitu existujúcej skládky, ktorá by mohla postačovať pre celý okres na osem až desať rokov,“ povedal Schwarzbacher.

article_photo(zdroj: )

Komunálny odpad

Keď sa uzatvára skládka s komunálnym odpadom, musia sa na ňu navoziť vrstvu štrku, potom vode nepriepustná vrstva a nakoniec vrstva zeminy, kde sa vysadí tráva, vysvetľuje Miloš Veverka z občianskeho združenia Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy.

Pod odpadom na Orave však bude stará problematická skládka. „Určite to skomplikuje situáciu a je otázne, do akej miery ju aj oddiali. Pritom toto je situácia, ktorú treba urgentne riešiť, do Oravy vteká arzén,“ hovorí Veverka.

Schwarzbacher to považuje za nepochopiteľné. „Tieto dve záležitosti nemajú nič spoločné ani sa vzájomne nemôžu ovplyvňovať.“

Odborníci na sanáciu skládok sa bez detailnej dokumentácie k téme nechceli vyjadrovať.

Či sú obavy aktivistov oprávnené, sa aj tak rozhodne pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý práve prebieha, upozorňuje Ján Antal z firmy Hydrant, ktorá sa venuje sanáciám. „Verím, že sú tam odborníci, ktorí to dostatočne posúdia. Treba si počkať na ich rozhodnutie.“

Na základe výsledkov potom firma OFZ dostane povolenie skládkovať komunálny odpad alebo nie.

Ministerstvo na otázku, či by prípadné povolenie voziť na novú skládku odpad spomalilo sanáciu starej, odpovedalo, že sanovať sa má stará skládka, ktorá nie je prekrytá novou skládkou.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Aktivista bojuje proti arzénu v rieke, žalujú ho za ohováranie

Žaloba na aktivistu

Proti arzénu na Orave bojuje aj aktivista Ján Šimún. Okrem zvážania komunálneho odpadu mu prekáža aj kapacita čistiarne odpadových vôd pri skládke. Odvoláva sa na tvrdenie ministerstva životného prostredia, ktoré konštatovalo, že jej kapacita nestačí na to, aby sa do Oravy nedostával arzén.

Firma ho žaluje za výroky, ktoré v júni povedal na mestskom zastupiteľstve v Dolnom Kubíne.

Šimún v mene občianskeho združenia Slatinka zo Zvolena dal podľa Schwarzbachera odobrať vzorky znečistenej priesakovej vody pod skládkami v Kňažej a na mestskom zastupiteľstve a v liste poslancom tvrdil, že sú to vody odobrané z čistiarne odpadových vôd po ich vyčistení.

Tiež tvrdil, že čistiareň, ktorú prevádzkuje dcérska spoločnosť OFZ, nefunguje a vypúšťa do Oravy vodu znečistenú arzénom.

„Ján Šimún tvrdil aj ďalšie klamstvá, napríklad že mesto Dolný Kubín zaplatilo pokutu za mestskú skládku komunálneho odpadu v Kňažej namiesto OFZ, čo, samozrejme, tiež nie je pravda,“ tvrdí Schwarzbacher.

OFZ chce od Šimúna ako odškodné osemtisíc eur a ospravedlnenie v jednom celoslovenskom a jednom regionálnom denníku.

Šimún hovorí, že firma jeho tvrdenia prekrútila a je pripravený sa súdiť.

Ako jediní na svete: Slovenskí lekári operujú srdce metódou, na ktorú si inde netrúfnu

No Comments

BRATISLAVA – Slovenskí detskí kardiológovia používajú ako jediní na svete medicínsky goretex pri operáciách srdca. Ide o moderný materiál dobre odolný voči infekciám a degeneráciám. Goretex volia pri deťoch s ochorením aortálnej chlopne, napríklad pri jej rekonštrukcii. Takúto metódu používajú od roku 2012, operovali ňou odvtedy asi 30 detí. Najmladší pacient mal približne dva roky.