Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

No Comments

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

rakúskeho autobusu v Gabčíkove. Čakalo ich asi dvadsať novinárov snažiacich sa dozvedieť ich životný príbeh a asi päťtisíc miestnych obyvateľov, ktorí ich odmietli v referende.

Od júla 2015 sa v zariadení s kapacitou 500 osôb vystriedalo asi 1200 utečencov. Kedysi živé miesto so stovkami cudzincov je však dnes takmer prázdne. V izbách sa pred zimou schováva len 13 žiadateľov o azyl. Po futbalových turnajoch zostala už len mierne udupaná tráva a šantenie desiatok sýrskych detí pripomínajú dve zaprášené preliezačky.

Za ten čas sa na tomto mieste udialo veľa, pracovníci museli riešiť nehody, smútok za vyvraždenou rodinou, ale aj sťažnosti na stravu. Drvivá väčšina utečencov sa však správala bezproblémovo a miestni hovoria, že s utečencami nemali žiadne konflikty. Aj napriek tomu sú radi, že väčšina z nich je už preč. Len pre istotu.

„Ja som zatiaľ nemal problém, ale ženy sa boja. Asi štyria-piati chodia po dedine a tá moja chodí zo súboru večer domov na kraj dediny, kde už nič nie je,“ hovorí František Szalay, sediac na svojom bicykli.

Keď príde reč na cudzincov, miestni sa oveľa viac sťažujú na Srbov, ktorí sem koncom minulého roka prišli za prácou. Ubytovaní sú v tom istom zariadení ako Sýrčania. Vraj sa po šichte nevedia správať a niekoľkokrát už musela zasahovať polícia.

„Tí ľudia po troch zmenách ležia celý deň na posteli a potom nie je prekvapujúce, že nevedia čo so sebou,“ hovorí riaditeľ gabčíkovského zariadenia Zoltán Jaroš.

Či už ide o sýrskych utečencov, alebo srbských robotníkov, prelomenie vzájomnej nedôvery a zoznamovanie s obyvateľmi by mala zabezpečiť samospráva. Tento postup sa osvedčil aj v zahraničí, hovorí Alena Chudžíková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Problémy s deťmi

Nepríjemné situácie zažili pracovníci zariadenia najmä s deťmi utečencov a aj to len v prvých mesiacoch.

Len niekoľko dní po príchode na Slovensko 16-ročný sýrsky chlapec rozkopol sklenenú výplň na dverách a spôsobil škodu za pár desiatok eur.

„Mal psychické problémy, pretože mu doma popravili rodinu a musel ísť preč,“ povedal riaditeľ gabčíkovského zariadenia Zoltán Jaroš.

O mesiac neskôr sa desaťročný chlapec pretiahol cez zábradlie na schodoch a spadol zo štvrtého poschodia. Musela poňho prísť sanitka, ale pád nakoniec prežil.

„Iné problémy sme s nimi nemali,“ dodáva Jaroš.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Azylanti v Gabčíkove chcú spoznať Slovákov

Kontakty s miestnymi

Mimo zariadenia utečenci najčastejšie nakupovali v supermarketoch či chodili do miestneho bufetu. Langoše ich podľa predavačky nezaujali, preferovali hamburger s hranolčekmi.

„Pohybovali sa po meste, chodili na nákupy a vysedávali na lavičkách, ale o výtržnostiach nemáme informácie,“ hovorí viceprimátor Gabčíkova Arpád Mészáros.

Z budovy, kde Mészáros sídli, je cez cestu vidieť na miestny bar, v ktorom sa odohrala jediná konfliktná udalosť. Mladí Gabčíkovčania sa tam s utečencami pobili na diskotéke. Vystrájanie návštevníkov je však na tomto mieste bežné, hovoria ľudia, ktorí bývajú neďaleko a sťažujú sa na hluk v noci.

Pred rokom a pol pritom väčšina Gabčíkovčanov podpísala petíciu proti príchodu utečencov zo strachu o svoju bezpečnosť. Ľudia sa báli teroristického útoku na priehradu či voľného pohybu utečencov po obci. Dnes hovoria pokojnom spolunažívaní, ale príchod ďalších stoviek Sýrčanov by ich aj tak nepotešil.

„Doteraz s nimi neboli žiadne problémy, skôr sa obávam toho, ak by ich sem prišlo viac naraz,“ hovorí mladá matka Martina Varga.

Rakúsko totiž oznámilo, že tento rok je schopné postarať sa na svojom území o 35-tisíc žiadateľov o azyl. Ak sa toto číslo prekročí, ostatní by sa zrejme dočasne ocitli práve v Gabčíkove.

Spoznávanie nevyšlo

Aby si utečenci aj Gabčíkovčania viac dôverovali, snažili sa rôzni aktivisti pre obe skupiny organizovať rôzne podujatia. Napríklad aktivista Peter Cvik doniesol do Gabčíkova kolotoč či klaunov, aby sa deti zabavili.

Hoci k reálnemu zoznamovaniu nikdy nedošlo, ľudia podľa Cvika aspoň zmenili svoje názory na týchto utečencov.

„V Gabčíkove sa úplne zmenili názory domácich. Netvrdím, že by otvorili svoje srdcia a povedali „príďte“, ale absolútne sa im nepotvrdili obavy, ktoré boli dôvodom na referendum,“ povedal Cvik.

Zoznamovanie podľa slovenských mimovládok komplikovalo aj správanie rakúskej organizácie ORS Service. Tá dovnútra zariadenia nikoho nepúšťa a so slovenskými organizáciami spolupracuje len minimálne. Niektorí aktivisti tam podľa informácií denníka SME preto radšej chodili neoficiálne, aby z toho rakúska organizácia nemala doma problémy.

Jej prevádzkový riaditeľ Wilhelm Brunner na otázky denníka SME nechcel odpovedať s tým, že by sa k tomu malo vyjadriť rakúske ministerstvo vnútra. To do uzávierky neodpovedalo.

„Pre utečencov aj pre miestnu komunitu by bolo prospešnejšie, ak by boli pravidlá otvorenejšie a ľudia sa navzájom dostali do kontaktu,“ povedala Chudžíková.

Srbská komunita

Skôr ako utečencov je dnes v centre mesta možné stretnúť Srbov. Okolo obeda sa ich v supermarkete premelie asi tucet. Postarší vysoký šľachovitý robotník aj mladý párik v objatí, všetci sa usmievajú a sú zdvorilí. Napriek tomu sa s nimi komunikuje ťažko, keďže nevedia po slovensky ani po anglicky.

V gabčíkovskom zariadení sa ubytovali v novembri minulého roka na základe spolupráce pracovnej agentúry a Slovenskej technickej univerzity, ktorá celé zariadenie prevádzkuje. Ich počet je zhruba 300 až 400 ľudí. Väčšina z nich pracuje v neďalekom závode Siemens, hovorí Jaroš.

Ide o mladých ľudí, ktorí chcú po práci relaxovať, ale občas sa nevedia správať a už pri nich musela zasahovať aj polícia, hovorí Mészáros.

„Je s nimi oveľa viac problémov ako s utečencami,“ zhodnotil viceprimátor Mészáros.

Najčastejšie sa však hádajú sami medzi sebou, tvrdí Jaroš. Ide o rôznorodých ľudí natlačených v malom priestore, ktorí po práci nemajú čo robiť, dodáva prevádzkovateľ zariadenia s tým, že takéto skúsenosti mali aj s inými komunitami po minulé roky.

Univerzita si to podľa neho uvedomuje a pracuje na tom, aby mali aspoň nejaké srbské stanice v televízii a pripravuje pre nich aj kultúrny program.

„Chceme, aby svoj voľný čas mohli využiť užitočnejšie,“ hovorí Jaroš.

V zdravotníctve sa črtá ďalší problém: Na Slovensku môžu časom chýbať zubní lekári

No Comments

BRATISLAVA – Na Slovensku môžu časom chýbať zubní lekári. Takmer polovica z vyše 3500, ktorí sú v súčasnosti registrovaní, má vyše 50 rokov. Výnimkou nie sú ani 75-roční, najstarší zubný lekár má 87 rokov. „Myslím, že aj oni by si zaslúžili odpočinok a bolo by ideálnejšie, keby prax niekto po nich prebral,“ hovorí prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík.

Po prevzatí moci Trump končí s bojom proti klimatickým zmenám

No Comments

Úrad nového amerického prezidenta vzápätí po prevzatí moci končí s politikou boja proti klimatickým zmenám jeho predchodcu Baracka Obamu. Z internetových stránok Bieleho domu zmizla sekcia s názvom „zmeny klímy“ a Trumpovi ľudia tam umiestnili informácie o ráznej zmene environmentálnej politiky.

„Zrušenie týchto obmedzení výrazne pomôže pracujúcim Američanom a v priebehu nasledujúcich siedmich rokov zdvihne mzdy o viac ako 30 miliárd dolárov,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení s odkazom na opatrenia prijaté Obamom v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Obamov plán počítal so znížením emisií skleníkových plynov v nasledujúcich rokoch. Kvôli tomu mali americké podniky prechádzať na obnoviteľné zdroje energie a obmedzovať spotrebu uhlia. Trump sa opakovane vyjadril skepticky k fenoménu globálneho rastu teplôt a už v kampani vyhlásil, že chce Obamovu politiku obrátiť smerom k ústretovejšiemu využívaniu fosílnych palív.

Viac
k Téme

Cesta do života z 20. januára

No Comments

Kódex diskutujúceho
na stránke ta3.com

Vážení diskutujúci!

Teší nás váš záujem vyjadrovať svoj názor a diskutovať pod príspevkami, ktoré sú uverejnené na našej webovej stránke. Je v našom záujme, aby komunita našich čitateľov komunikovala na vecnej, demokratickej a ľudsky akceptovateľnej úrovni, preto sme sa rozhodli vymedziť pravidlá, v rámci ktorých by podľa nás mala prebiehať debata pod článkami. Veríme, že diskusiu neochudobnia, naopak, pomôžu k jej vecnejšej rovine.

Keďže sa na našej webstránke nachádzajú tisícky článkov a nie je v našich možnostiach neustále ich monitorovať, budeme radi, ak nám v tom pomôžete. Hneď vedľa tohoto Kódexu pribudla možnosť nahlasovať nevhodné príspevky.

Za nevhodné považujeme príspevky:

  • Obsahujúce vulgarizmy
  • Podnecujúce k násiliu, rasizmu, náboženskej či kultúrnej netolerancii
  • Urážlivé vyjadrenia a obrazové materiály za hranicou slušnosti
  • Odkazy na stránky, ktoré porušujú horeuvedené pravidlá a ktoré sú v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky

Ďakujeme za pochopenie.
Tím TA3

V Davose varovali pred rastúcou nerovnosťou príjmov a blahobytu

No Comments

Výročné zasadnutie Svetového ekonomického fóra v Davose sa skončilo. Zo Švajčiarska zaznelo aj posolstvo novej štúdie fóra. Hovorí sa v nej, že rastúca nerovnosť príjmov a blahobytu, rovnako ako spoločenská polarizácia sú najväčším rizikom pre svetovú ekonomiku.

Vložiť video