Foto: Peter podpálil prístrešok so stovkami balíkov sena, na druhý deň založil oheň v stodole Foto: Peter podpálil prístrešok so stovkami balíkov sena, na druhý deň založil oheň v stodole

No Comments

Policajti obvinili podpaľača, ktorý počas dvoch večerov dvakrát založil požiar v obci Jovsa v okres Michalovce. Zadržali ho v sobotu priamo na mieste činu. Na pozemku rodinného domu podpálil drevenú stodolu. Škody odhadli na 500 eur.

Ako agentúru SITA informovala košická policajná hovorkyňa Lenka Ivanová, 35-ročný Peter mal pri sebe zápalky a zapaľovač a privolanej hliadke sa priznal k založeniu ohňa.

Deň predtým podpálil v katastri obce aj prístrešok, v ktorom skladovali 800 balíkov sena, stolárske rezivo a liatinovú pílu. Všetko zhorelo, plamene poškodili aj prístrešok. Predbežné škody vyčíslili na 32-tisíc eur.

Muža policajti predviedli na policajné oddelenie a po vyhodnotení dôkazov ho vyšetrovateľ obvinil z pokračovacieho zločinu poškodzovania cudzej veci, a spracoval podnet na jeho vzatie do väzby. V prípade dokázania viny mu hrozí trest na tri až osem rokov.

požiar, podpaľač
Policajti obvinili podpaľača, ktorý počas dvoch večerov dvakrát založil požiar v obci Jovsa v okres Michalovce.Foto: www.facebook.com

NAKA zasahuje na západnom Slovensku v súvislosti s drogovou činnosťou

No Comments

Polícia zasahuje v Nitrianskom a Trnavskom kraji.

16. júl 2019 o 12:53 TASR

BRATISLAVA. Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahuje v utorok spolu s príslušníkmi Policajného zboru v Nitrianskom a Trnavskom kraji.

Akcia súvisí s drogovou trestnou činnosťou. Na sociálnej sieti o tom informuje Polícia SR.

„Policajti zadržali 11 podozrivých osôb. Vykonávajú množstvo procesných úkonov, domových prehliadok a prehliadok iných priestorov,“ uviedla polícia s tým, že konkrétnejšie informácie zatiaľ nie je možné poskytnúť.


Článok pokračuje pod video reklamou

Trio Mirgorodský, Dodok a Macúš si vypádlovalo striebro na majstrovstvách sveta Trio Mirgorodský, Dodok a Macúš si vypádlovalo striebro na majstrovstvách sveta

No Comments

Úvodné štyri súťaže na majstrovstvách sveta juniorov a pretekárov do 23 rokov vo vodnom slalome v poľskom Krakove vyniesli Slovensku jednu medailu. Postarala sa o ňu hliadka kanoistov v kategórii do 23 rokov v zložení Marko Mirgorodský, Martin Dodok a Ľudovít Macúš, ktorá si vyjazdila striebro.

Nad sily Slovákov boli len Taliani, ktorí v úvode júla triumfovali aj v rovnakej súťaži na ME v Liptovskom Mikuláši. Mirgorodský, Dodok a Macúš absolvovali krakovskú trať bez trestných sekúnd a o dve stotiny sekundy sa zaradili pred bronzových Čechov.

V ďalších troch predpoludňajších súťažiach sa slovenským lodiam nedarilo podľa predstáv. Medzi juniormi 3xC1M skončilo trio Ľudovít Macúš, Juraj Mráz a Juraj Dieška piate, juniorské kajakárky Zuzana Paňková, Kristína Ďurecová a Ivana Chlebová obsadili 14. priečku (spolu 54 trestných sekúnd).

Medzi „dvadsaťtrojkárkami“ boli kajakárky Eliška Mintálová, Soňa Stanovská a Simona Maceková až dvanáste, pretože za nesprávny prejazd bránkou číslo 5 dostali 50-sekundovú penalizáciu. Popoludní od 13.15 h sú v Krakove na programe súťaže hliadok kanoistiek a kajakárov.

MS juniorov a pretekárov do 23 rokov vo vodnom slalome

  • výsledky finálových súťaží (utorok)

JAZDCI DO 23 ROKOV

3xC1M: 1. Taliansko 94,69 (0), 2. SLOVENSKO (Marko Mirgorodský, Martin Dodok, Ľudovít Macúš) 96,51 (0), 3. Česko 96,53 (2)

3xK1Ž: 1. Francúzsko 104,77 (2), 2. Česko 107,20 (2), 3. Nemecko 108,21 (4), … 12. SLOVENSKO (Eliška Mintálová, Soňa Stanovská, Simona Maceková) 157,69 (52)

JUNIORI

3xC1M: 1. Francúzsko 100,74 (2), 2. Nemecko 101,64 (0), 3. Veľká Británia 103,30 (0), … 5. SLOVENSKO (Ľudovít Macúš, Juraj Mráz, Juraj Dieška) 105,89 (4)

3xK1Ž: 1. Francúzsko 105,41 (0), 2. Veľká Británia 107,40 (4), 3. Česko 108,21 (4), … 14. SLOVENSKO (Zuzana Paňková, Kristína Ďurecová, Ivana Chlebová) 167,42 (54)

Čaputová má odvahu, hodnotí Sulík jej prvý mesiac na poste slovenského prezidenta Čaputová má odvahu, hodnotí Sulík jej prvý mesiac na poste slovenského prezidenta

No Comments

Prezidentka Zuzana Čaputová má odvahu. Takto v rozhovore pre agentúru SITA reagoval predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík na doterajšie pôsobenie prezidentky. Od slávnostnej inaugurácie, ktorá sa uskutočnila 15. júna, už uplynul jeden mesiac.

So všetkými vyhláseniami nesúhlasí

„Je priskoro, patrí sa nechať pani prezidentke sto dní času, a potom bude vhodná chvíľa hodnotiť jej kroky,“ povedal Sulík. „Pani prezidentka má odvahu. To je dobré, keď politik má odvahu. To mi je sympatické bez ohľadu na to, čo si o ktorom vyhlásení myslím. Nechcem povedať, že by som s jej vyhláseniami nesúhlasil, ale nechcem ani povedať, že by som so všetkými vyhláseniami súhlasil,“ poznamenal.

Napriek tomu, že nechce po tak krátkom čase vynášať súdy nad prácou hlavy štátu, šéfovi liberálov sa páči, že Čaputová jasne pomenuje veci, ktoré nie sú správne, či už v Číne alebo v Maďarsku.

„To považujem za správne. Naopak, nepozdáva sa mi, že vrátila zákon, v ktorom sa podarilo presadiť nášmu poslancovi Alojzovi Baránikovi, že ľudia ako Štefan Harabin si budú musieť rozmyslieť, či chcú byť v súdnictve alebo v politike. Nepovažujem za správne, že tento zákon vrátila,“ priblížil Sulík.

Kritika dodržiavania ľudských práv

Prezidentka Zuzana Čaputová počas júlového prijatia čínskeho ministra zahraničných vecí Wanga Ji otvorila otázku dodržiavania ľudských práv v Číne.

„Informovala som ministra zahraničných vecí, že ochranu ľudských práv vnímam ako nevyhnutný základ našej slobody. Aj preto som vyjadrila, v súlade so spoločnou pozíciou Európskej únie, znepokojenie a obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne a zo zadržiavania právnikov a ľudsko-právnych aktivistov, ako aj z postavenia etnických a náboženských menšín. Očakávam, že sa dosiahne pokrok v ľudsko-právnom dialógu medzi Európskou úniou a Čínou,“ uviedla.

Počas návštevy Maďarska 11. júla Čaputová informovala maďarského prezidenta Jánosa Ádera o svojom pohľade, že ak má mať spolupráca zmysel, nesmie byť len o strážení regionálnych záujmov.

„Musí byť o presadzovaní demokratických hodnôt, hodnôt slobody a právneho štátu, a tiež hodnôt európskej integrácie, ako to bolo v pôvodnej dohode, na ktorej bol vznik V4 založený. Aby sme neboli vnímaní ako tí, čo Európsku úniu rozdeľujú alebo oslabujú,“ povedala Čaputová.

Nepodpísala novelu zákona o sudcoch

Prezidentka SR Zuzana Čaputová nepodpísala novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú parlament schválil 26. júna. Sudcovi má na základe novely kandidatúrou vo voľbách do NR SR či do europarlamentu zaniknúť výkon funkcie.

V súčasnosti zákon zakazuje sudcom byť členom politickej strany alebo politického hnutia, avšak nezakazuje im kandidovať na kandidačnej listine politickej strany či hnutia.

„Ústavný princíp nezávislosti súdnej moci je jedným z kľúčových princípov právneho štátu, ktorý je vo veľkej miere judikovaný aj množstvom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z tohto princípu vyplýva aj požiadavka nezlučiteľnosti funkcie sudcu s výkonom aktívnej politickej činnosti v politických stranách a politických hnutiach a celkom správne aj so zákazom kandidatúry za tieto politické strany a hnutia,“ konštatovala prezidentka.

„Vyhlásenie, v ktorom sudca vyjadrí svoj súhlas s kandidatúrou na kandidačnej listine politickej strany alebo hnutia vo voľbách, bezpochyby spĺňa podmienky písomného prejavu vôle, že hodlá vykonávať činnosť, ktorej výkon má zakázaný,“ tvrdí prezidentka.

Podľa Čaputovej však schválená právna norma spôsob doručenia neupravuje, a tým je čl. I bod 15 zákona v rozpore s čl. 146 Ústavy SR. „Pretože absentuje špecifikovanie spôsobu doručenia vzdania sa funkcie prezidentovi, nie je tak možné určiť okamih, kedy nadobudne účinnosť. Moja pripomienka teda smeruje výlučne k odstráneniu tohto nedostatku, aby sa predišlo stavu právnej neistoty a tiež nevznikol dôvod na prípadné sťažnosti na Ústavnom súde SR,“ vysvetlila.

Poslanci od parlamentných volieb schválili 358 zákonov, 22 v skrátenom konaní

No Comments

Kiska od posledných parlamentných volieb vetoval poslancom 29 zákonov.

16. júl 2019 o 11:45 TASR

BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v parlamente od volieb v marci 2016 do aktuálnych letných prázdnin 358 zákonov, z toho 76 zákonov prijali v roku 2019. Vyplýva to zo štatistík zverejnených na internetovej stránke NR SR.

Najviac zákonov v rámci jednej schôdze – 32 prijal parlament na zatiaľ poslednej schôdzi v júni 2019 a tiež na novembrovo-decembrovom rokovaní v roku 2018.

Zákonodarcovia schválili v aktuálnom volebnom období 268 vládnych návrhov, 89 poslaneckých a jeden návrh bol predložený výborom NR SR.


Článok pokračuje pod video reklamou

V skrátenom legislatívnom konaní bolo v tomto volebnom období prijatých zatiaľ 22 zákonov. Takýto postup môže snemovňa využiť, len ak to navrhne vláda, pričom zákon presne stanovuje podmienky, kedy je to možné. Od začiatku roka 2019 bolo v zrýchlenom režime schválených šesť právnych úprav.

Exprezident SR Andrej Kiska od posledných parlamentných volieb vetoval poslancom 29 zákonov, 28 z nich parlament opätovne schválil.

Od volieb v roku 2016 absolvoval parlament 46 schôdzí, 17 z nich nebolo plánovaných, navrhli ich poslanci. Tí chceli napríklad vysloviť nedôveru členovi vlády, odvolať šéfa parlamentu alebo diskutovať o spoločenských problémoch.

Snemovňa sa tiež zišla na dvoch slávnostných schôdzach, 1. septembra 2017 pri príležitosti 25. výročia prijatia Ústavy SR a 15. júna 2019 na inaugurácii prezidentky Zuzany Čaputovej.

Kresák by pozastavil výhody exprezidentom, ktorých zvolia do parlamentu

No Comments

16. júl 2019 o 11:34 TASR

BRATISLAVA. Bývalí prezidenti, ktorí by sa po skončení mandátu stali poslancami Národnej rady (NR) SR či nastúpili do inej ústavnej funkcie, by dočasne mohli prísť o svoje výhody, na ktoré majú nárok po odchode z prezidentského paláca.

Takúto zmenu chce iniciovať poslanec NR SR za Most-Híd Peter Kresák.


Článok pokračuje pod video reklamou

Kiska aj Čaputová

Na problematiku s výhodami bývalých prezidentov upozornil na sociálnej sieti.

Poukázal na príklad Andreja Kisku, ktorý po skončení prezidentského mandátu ohlásil založenie politickej strany či ambíciu stať sa slovenským premiérom. Spomína aj prezidentku Zuzanu Čaputovú.

„V roku 2014 a v roku 2019 zvolili občania Slovenskej republiky do funkcie prezidenta/prezidentky mladé osobnosti, u ktorých je predpoklad, že aj po ukončení tejto svojej ústavnej funkcie, môžu mať záujem vstúpiť do aktívnej politiky a uchádzať sa o niektorú ďalšiu ústavnú funkciu,“ uviedol Kresák.

Dodáva, že neexistuje prekážka, ktorá by v tom exprezidentom bránila. Môže to však podľa neho viesť k problémom.

Právny poriadok treba preto podľa Kresáka pripraviť aj na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom Národnej rady, členom vlády, sudcom Ústavného súdu, predsedom Súdnej rady, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu či generálnym prokurátorom.

Dvojnásobný poslanecký plat

„Vzhľadom na skutočnosť, že neexistujú relevantné dôvody, ktoré by bránili bývalým prezidentom/prezidentkám uchádzať sa, a v prípade získania dostatočnej podpory, aj získať niektorú nižšiu ústavnú funkciu, bude zrejme potrebné jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou (aj nižšou) ústavnou funkciou má mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie a tieto dve veci nie je možné spájať,“ doplnil Kresák.

Poslanec pripomína, že podľa zákona patrí prezidentovi SR doživotne plat vo výške platu poslanca či doživotné oslovovanie „pán prezident“/“pani prezidentka“ aj doživotné pridelenie vozidla s vodičom.

„Ak by bol napríklad bývalý prezident zvolený za poslanca NR SR, mal by sa ako jediný poslanec počas výkonu tejto funkcie oslovovať pán prezident/pani prezidentka alebo pán poslanec/pani poslankyňa ako všetci ostatní členovia poslaneckého zboru a mal by teda mať výnimočné postavenie oproti iným poslancom?“ pýta sa Kresák.

Zamýšľa sa aj nad tým, či by takto exprezident mal mať právo na dvojnásobný poslanecký plat z verejných zdrojov či k dispozícii vozidlo s vodičom a popri poslaneckej kancelárii aj prezidentskú kanceláriu, čo je všetko financované z verejných zdrojov. Situáciu by chcel Kresák riešiť zmenou zákona.

Falošný profil na sociálnej sieti láka od dievčat nahé fotografie, aj o tom je nový slovenský film Kto je ďalší? Falošný profil na sociálnej sieti láka od dievčat nahé fotografie, aj o tom je nový slovenský film Kto je ďalší?

No Comments

Ako získať kompromitujúci materiál od neplnoletých osôb, je jednou z tém filmu s názvom Kto je ďalší? Aktuálna filmová snímka je nakrútená podľa skutočných aj keď kontroverzných príbehov. Ako námet slúžila aj reálna instagramová stránka, ktorá dodnes funguje.

Každý deň sme na internete. Technológie predbehli legislatívu a nebezpečenstvá sú sofistikovanejšie. Rodičia vysvetlia deťom, že sa na ulici nemajú rozprávať s cudzími ľuďmi, ale nevarujú ich rovnako aj na internete. Nový slovenský film ukazuje práve na tieto neuveriteľne nebezpečné situácie.

Vo filme som opísal skutočné príbehy. Stretol som sa osobne aj s obeťami aj z ich rodinami. Posledný prípad je z Instagramu, kde falošný profil „elite_model_europe“ láka od dievčat nahé fotografie a videá. Sleduje viac ako tisíc obetí, a odhadujem, že s ešte väčším počtom z nich si píše. Agentúra Elitemodelworld sa dištancovala od tohto profilu a spoločne sme sa snažili ho zablokovať. Zatiaľ sa nám to nepodarilo,“ povedal režisér nového filmu Miro Drobný.

Mnohí z nás ani netušia ako to funguje. Zneužitie dôvery a následné sexuálne vydieranie sa deje podľa presného postupu. Útočník skrytý za falošný profil si najprv vytipuje obeť. Sú to dievčatá alebo chlapci, ktorí nemusia byť na internete aktívni. Majú pár fotografií na svojom profile. Osloviť takéto budúce obete je pre ne povzbudením, vyjadrením pozornosti. Nasleduje postupné budovanie dôvery, získanie osobných údajov o rodine a snaha izolovať obeť od okolia. Ďalej sa pod rôznymi falošnými dôvodmi vyláka nahá fotografia.

Vylákať nahú fotku od dievčat je jednoduché. Založí sa falošný profil agentúry alebo fotografa a obeť sa zručne manipuluje vidinou budúcej slávy. Iný spôsob je, že sa cez falošný dievčenský profil začne komunikovať s obeťou a nadviaže sa priateľský vzťah. Vzniknutá dôvera sa zneužije vzájomným posielaním polonahých alebo nahých fotiek či videí. Tento scenár funguje rovnako na chlapcov ako aj dievčatá. Keď agresor získa kompromitujúci materiál má obeť v hrsti,“ povedala Tatiana Ivanič Rybanská z Linky detskej istoty o praktikách agresorov na sieti.

Linka detskej istoty pracuje na zodpovednom prístupe k internetu už dvanásť rokov, výsledkom sú kvalitné projekty ako Ovce.sk, Zodpovedne.sk, Kyberšikanovanie.sk, Pomoc.sk. Tam obete nachádzajú účinnú pomoc.

„Podozrenie, že niekto z nášho okolia zneužíva dieťa je veľmi nepríjemné. Môže ísť o blízku osobu, na ktorej nám záleží. Už to vedomie o „špine v sexualite“ je zaťažujúce. Radšej sa mu vyhneme v obave, aby sme sa sami neumazali. Ak budeme ticho, prispejeme k tomu, aby sa stalo obeťou ďalšie dieťa. Obeťou rozumieme stav dieťaťa, keď mu už nikto nevráti jeho prirodzenú sexualitu, ktorá sa navždy zdeformuje a bude tak odsúdené na celoživotné trápenie. Nielen seba, ale ja tých, ktorí sa budú pokúšať zdieľať s ním v budúcnosti intímnu blízkosť,“ varuje Dušan Kešický, klinický psychológ a súdny znalec.

Digitálny svet je pre všetkých veľkým rizikom. Režisér nového filmu Kto je ďalší? ukáže ako pracuje agresor s mladým dievčaťom. Jeden z prvých divákov filmu bol herec Jozef Vajda. Film sa ho hlboko dotkol.

„Internet prináša veľké možnosti, mnohých nadchýna. Ale to úžasné dobro, ako to už chodí, ľudia vedia zmeniť v prospech svojich nekalých myšlienok, na niečo, čo môže veľmi ublížiť. My dospelí sa vieme brániť, ale tá bezmocnosť detí je šialená. Je to hrozné, pozrel som si film, treba ho vidieť,“ povedal šokovaný Jozef Vajda.

„Pred pár rokmi som v L.A. absolvovala herecký kurz a vôbec som si nedokázala predstaviť, že raz budem súčasťou takéhoto úžasného filmu. Toto je oveľa viac, než len film. Je to projekt, podľa skutočných udalostí, ako napríklad sexuálne vydieranie, o ktorých treba oveľa viac odborne hovoriť,“ povedala predstaviteľka sexuálne obťažovaného dievčatka, mladá americká herečka Anita Sonnberger.

Premiéra nového slovenského filmu „Kto je ďalší?“ režiséra Mira Drobného je naplánovaná na 22. augusta 2019 a do kín ju prinesie distribučná spoločnosť Bontonfilm.

Inzercia

Zvyšovanie štipendií nemusí podľa študentskej rady pokryť zvýšené výdavky študentov

No Comments

Maximálna suma štipendia sa od júla zvýšila o desať eur na 295 eur.

16. júl 2019 o 10:52 SITA

BRATISLAVA. Zvyšovanie štipendií zďaleka nemusí pokryť zvýšené výdavky študentov, hlavne študujúcich mimo miesta pobytu.

Pre agentúru SITA to uviedol predseda Študentskej rady vysokých škôl SR (ŠRVŠ) Bálint Lovász.


Článok pokračuje pod video reklamou

Nárast životného minima

Zároveň však víta zvyšovanie sociálneho štipendia a pozitívne vníma trend zvyšovania sociálnej podpory pre študentov.

Maximálna suma sociálneho štipendia pre vysokoškolákov sa od 1. júla zvýšila o desať eur na 295 eur. Táto úprava súvisí s nárastom životného minima.

Financie určené na sociálnu podporu študentov podľa Lovásza posledných niekoľko rokov klesajú.

„V porovnaní s rokom 2012 klesli až o niekoľko miliónov eur. Tento pokles je samozrejme spôsobený aj poklesom študentov na Slovensku, no práve taká rezerva by mohla slúžiť na výraznejšie zvyšovanie podpory študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ vysvetlil predseda ŠRVŠ.

Komplikovaná administratíva

Poukázal tiež na nízku sumu minimálneho sociálneho štipendia, ktorá je aktuálne desať eur.

„Je potrebné zvýšiť minimum v prípade priznania štipendia, čo je sprevádzané pomerne komplikovanými administratívnymi procesmi. Takáto suma je totiž nedostačujúca na zabezpečovanie základných potrieb študenta,“ dodal Lovász.

ŠRVŠ preto navrhuje zvýšiť minimálnu sumu sociálneho štipendia najmenej na 50 eur.

Chcem nový začiatok! Chcem nový začiatok!

No Comments

Buď to máte už za sebou alebo to čoskoro príde. Nutkavý pocit, panika, že ak totálne nezmeníte svoj doterajší život a nezažijete ešte čosi vzrušujúce, ujde vám ten povestný posledný vlak.

Cítite sa nespokojní, niekto až nešťastný. Skôr než sa vrhnete do epicentra osobného zemetrasenia, vyskúšajte ešte jeden krok – upokojiť sa.

V rozhovore s terapeutkou Helgou Palušovou zistíte:

  • Čo okolo štyridsiatky spôsobuje nespokojnosť s doterajším životom
    • Ako znovu získať pocit šťastia
    • Čo riešia muži a prečo viac povedia ženy

Spokojný a šťastný je ten, kto sám seba dobre pozná, má sa primerane rád a dokáže sa akceptovať v podobe akú má. “Potreba totálnej zmeny okolo štyridsiatky, svedčí skôr o opaku. O nezrelosti jedinca”, tvrdí terapeutka Helga Palušová. Ktorou cestou ísť, aby sme boli znovu v pohode?

Meníme partnerov za novšie modely, po dlhých rokoch opúšťame rodinu, vzdávame sa dobrého džobu v prospech experimentov s chovom ovcí či pestovaním včiel.

Z miest sa sťahujeme na opustené lazy, “odvážnejší” idú do Afriky doborovoľníčiť. Čo je na tom zlé, skúsiť v druhej polovici života niečo celkom iné a byť znovu šťastní?

“A koľko to nové šťastie vydrží ?,” odpovedá terapeutka protiotázkou, “Rastúce napätie a nespokojnosť nesúvisí s naším doterajším životom alebo s ľuďmi, ktorí nás obklopujú.”

Bilancovanie vrcholov a pádov okolo štyridsiatky je úplne v poriadku. Brutálna chuť na zmenu aj za cenu totálnej straty všetkého, čo sme dovtedy vybudovali je risk, ktorý môže, ale aj nemusí vyjsť.

Niekto o tom hovorí, v inom sa to mlčky zbiera. Keď si nevieme dať rady, skúsime “cvokára”. Stále častejšie. Aj keď ženy podstatne viac ako muži. “Ale nie preto, že by boli bezradnejšie,“ vysvetľuje Palušová.

Mgr.Helga Palušová pôsobí ako psychoterapeutka na Slovensku aj v Rakúsku.

Prokurátor, ktorý stál za podkladmi na rozpustenie ĽSNS, šiel do dôchodku

No Comments

Aprílový rozsudok, ktorý zamietol návrh Čižnára, prokuratúra naďalej skúma.

16. júl 2019 o 9:59 TASR

BRATISLAVA. Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (GP SR) Ivan Minár, ktorý spracoval podklady k návrhu na rozpustenie ĽSNS, je už na dôchodku.

„Prokurátorovi GP SR, ktorý spracoval návrh na rozpustenie strany Kotleba – ĽSNS, zanikol služobný pomer prokurátora z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok od 1. júna 2019. Túto funkciu zastával na GP SR 14 rokov,“ uviedla pre TASR hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.


Článok pokračuje pod video reklamou

Zamietol návrh Čižnára

Aprílový rozsudok Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý zamietol návrh generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára na rozpustenie ĽSNS, GP SR naďalej skúma.

GP SR sa teda ešte stále nerozhodla, či podá na Ústavný súd (ÚS) SR návrh na preskúmanie rozsudku NS SR. Verdikt bol GP SR doručený 28. mája. Lehota na prípadné podanie návrhu na preskúmanie rozsudku súdu je dva mesiace od jeho doručenia.

Súvisiaci článok Generálna prokuratúra posudzuje svoj návrh na rozpustenie ĽSNS Čítajte 

Senát NS SR pod vedením predsedníčky Jany Zemkovej na svojom verejnom pojednávaní 29. apríla zamietol návrh na rozpustenie ĽSNS. Zemková vtedy zdôraznila, že posúdili jednotlivé dôkazy obžaloby.

V súvislosti s ohrozovaním demokracie bol podľa jej slov najdôležitejší prvok bezprostrednosti.

Skonštatovala pritom, že riziko nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.

Argumentoval protirómskymi prejavmi

Argumentáciu obžaloby opierajúcu sa o trestné konania v prípade predsedu strany a jej dvoch poslancov, ktorými sa v súčasnosti zaoberajú súdy, nebolo podľa jej slov možné považovať za priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní.

Podotkla, že do skončenia trestných konaní platí prezumpcia neviny a že NS vo veci rozpustenia ĽSNS rozhodoval ako správny súd a nie ako trestný. Žaloba bola podľa jej slov nedostatočne podložená.

Návrh na rozpustenie strany podal na NS SR generálny prokurátor Čižnár v máji 2017. Prvý raz sa začalo vo veci konať 9. apríla tohto roka.

Zástupca GP SR, prokurátor Minár vtedy argumentoval protirómskymi prejavmi strany. Opieral sa aj o vyjadrenia strany na adresu súčasného systému v štáte, ktorý podľa jeho slov označila táto strana za totalitný.

Zákaz činnosti

NS SR už raz, a to koncom februára 2006, rozhodoval o zákaze činnosti krajne pravicovej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana, ktorej viacerí členovia čelili vtedy obvineniam z trestných činov.

Dôvodom na jej rozpustenie bola podľa vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku skutočnosť, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.

Následne NS SR predchodkyňu ĽSNS začiatkom marca 2006 zakázal.