Kiska podpísal Lex Žitný ostrov

No Comments

Novela zjednotí existujúcu právnu úpravu do jedného zákona.

31. okt 2018 o 21:36 TASR

Článok pokračuje pod video reklamou

BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska podpísal v stredu novelu zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný Lex Žitný ostrov.

Podľa novely bude v chránených vodohospodárskych oblastiach zakázané používať nebezpečné postreky. Okrem zákazov zákon určuje aj kompetencie jednotlivých štátnych orgánov v oblasti ochrany vody.

Prečítajte si tiež: SaS vyzýva Kisku, aby nepodpísal zákon Lex Žitný ostrov

Novela zjednotí existujúcu právnu úpravu do jedného zákona. Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia získa Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie, a ona potom informuje ostatné orgány.

Zákon tiež ukladá Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR povinnosť zverejňovať vždy 15. júla správu o kvalite vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Rovnako majú výsledky meraní zverejňovať aj podnikatelia, ktorí sú na základe osobitého predpisu povinní merať množstvo znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú. Aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt povrchových a podzemných vôd, ktoré by mohli ohroziť obyvateľov, majú byť k dispozícii na stránke Úradu verejného zdravotníctva.

Zákon zakáže v chránených vodohospodárskych oblastiach napríklad stavať alebo rozširovať priemyselné budovy, okrem prípadov, keď sa prestavbou dosiahne účinnejšia ochrana vôd. V týchto územiach by sa nesmeli stavať ani bitúnky alebo skládky.

Zakázané má byť aj postrekovať rastliny prípravkami, ktoré by mohli znečistiť vodu, ťažiť nerasty alebo výrazne odvodňovať pôdu. Za porušenie týchto zákazov má hroziť právnickým osobám a podnikateľom pokuta až 165.000 eur, ostatným 5000 eur.

Zmena má nastať aj v spôsobe zriaďovania chránených oblastí, po novom ich má stanoviť práve Lex Žitný ostrov.

Má ísť o územia Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.

Kiska podpísal viacero zákonov

No Comments

Prezident podpísal desať zákonov.

31. okt 2018 o 19:40 SITA

BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska v stredu podpísal desať zákonov. Ako agentúru SITA informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta, je to zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prezident tiež podpísal zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon v znení neskorších predpisov, zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kiska podpísal aj zákon o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Prečítajte si tiež: Prezident vetoval zákon o politických stranách

Prezident Kiska podpísal zákon o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona o Environmentálnom fonde, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Podpis dal Kiska aj pod zákon o dohľade nad dodržiavaním povinností pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene zákona o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Kiska odsúhlasil aj zákon o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Kiska podpísal aj zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva.

Prezident podpísal aj zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Prezident vetoval zákon o politických stranách

No Comments

Andrej Kiska vyčítal návrhu viaceré nedostatky.

BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska nepodpísal novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach. Zákonom sa bude musieť znova zaoberať parlament.

Článok pokračuje pod video reklamou

Viaceré ustanovenia podľa prezidenta neprimerane a neodôvodnene zasahujú do ústavného práva občanov zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.

Prečítajte si tiež: Boris Kollár zvažuje zmenu priezviska v názve. Ako strany riešia nové pravidlá

Ústava hovorí jednoznačne. Toto právo možno obmedziť, len ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných,“ zdôraznil prezident Kiska.

Iné dôvody ústava podľa prezidenta Kisku nepripúšťa.

Prezident je presvedčený, že viaceré otázky a problémy fungovania politických strán na Slovensku by mali prejsť dôkladnejšou diskusiou.

Podľa Kisku môžeme nesúhlasiť s tým, ako sú strany a hnutia organizované a koľko majú členov, je však podľa neho na voličoch, aby si vybrali stranu, ktorú považujú za schopnú reprezentovať ich záujmy.

Prezident tiež návrhu vyčítal, že zákon neprešiel štandardným pripomienkovým konaním a chýbala mu širšia spoločenská diskusia.

Ministerstvo neplánuje zrušiť radarovú základňu pri Ožďanoch

No Comments

Ministerstvo tvrdí, že základňa je dôležitou súčasťou infraštruktúry vzdušných síl.

31. okt 2018 o 17:27 TASR

BRATISLAVA, OŽĎANY. Ministerstvo obrany (MO) neplánuje zrušiť radarovú základňu pri Ožďanoch v okrese Rimavská Sobota.

Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Ministerstva obrany Danka Capáková.

Článok pokračuje pod video reklamou

Neoficiálne informácie o zrušení tohto vojenského zariadenia, ktoré sa objavili v regióne, sú podľa nej nepravdivé a ministerstvo o zrušení tejto základne vraj ani neuvažovalo.

„Ide o dôležitú súčasť infraštruktúry Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky,“ zdôraznila Capáková.

Podľa informácií TASR však v nedávnej minulosti došlo k preveleniu niektorých vojakov z Oždian do iných útvarov v rámci Slovenska.

„Vo všeobecnosti platí, že presun personálu súvisí s vykonávaním plánovaných reorganizačných zmien, ktoré sú spojené s úpravou štruktúry a systému velenia a riadenia podriadeným jednotkám,“ reagovala hovorkyňa.

Rozpočet podľa súdnej rady nezabezpečí účinný systém justície

No Comments

Stanovisko k návrhom rozpočtov plánuje Súdna rada predložiť aj Národnej rade.

31. okt 2018 o 17:21 TASR

BRATISLAVA. Navrhovaný rozpočet súdnictva na roky 2019 – 2021 z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) podľa Súdnej rady nezabezpečí vytvorenie podmienok pre fungovanie účinného justičného systému.

Vyplýva to z uznesenia Súdnej rady z jej minulotýždňového zasadnutia, na ktorom návrh prerokovali.

Stanovisko k návrhom rozpočtov plánuje Súdna rada predložiť aj Národnej rade (NR).

Článok pokračuje pod video reklamou

Problémom by mohli byť platy

Rada argumentuje tým, že rozpočtované financie neumožnia v plnom rozsahu zabezpečiť napríklad platy zamestnancov a stabilizáciu ľudských zdrojov.

Rovnako podľa nej nepokryjú ani potrebné opravy či rekonštrukcie budov súdov, a to aj napriek zvýšeniu prostriedkov v kategórii kapitálových výdavkov.

Prečítajte si tiež: Predsedníčka Súdnej rady preskúma výroky sudcu v kauze s Kiskom

„Neadekvátne sa prehliadajú výsledky porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2018 z 27. mája 2018, z ktorých vyplýva záver Európskej komisie, že jedným zo základných faktorov pre zlepšenie kvality justičného systému je zabezpečenie primeraných materiálnych a ľudských zdrojov,“ upozornila vo svojom uznesení.

Členovia rady podporili plánované zvýšenie mzdových prostriedkov pre zamestnancov súdnictva o rozpočtové prostriedky vo výške 6,3 milióna eur ročne.

Zároveň navrhujú zabezpečiť primerané materiálne i nemateriálne stimuly pre kvalifikovaný personál súdov.

Viac justičných čakateľov

Zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov súdov by malo podľa rady najmä zvýšenie počtu miest justičných čakateľov.

Tým by sa mala zabezpečiť systematická príprava na sudcovskú funkciu a plynulejšia obmena sudcovského stavu.

Prečítajte si tiež: Súdna rada schválila vymenovanie šiestich sudcov na okresné súdy

V tejto súvislosti rada navrhuje zvýšiť počet súdnych úradníkov, aby mal každý sudca prideleného jedného vyššieho úradníka.

Rada prerokovala aj návrh rozpočtu Kancelárie Najvyššieho súdu. Podporila predovšetkým navrhované zvýšenie limitov výdavkov na modernizáciu serverovej infraštruktúry, informačno-komunikačných technológií, ale aj rekonštrukciu a vybudovanie novej štruktúrovanej kabeláže, či nákladov na odchodné sudcov vo veku 65 až 68 rokov.

Podporila tiež zvýšenie nákladov na bežnú prevádzku a rekonštrukciu, ktoré súvisia s prevodom správy časti budovy na Klobučníckej ulici v Bratislave.

Koalícia sa v prípade zrušenia milosti pre Kočnera podľa SaS vyhovára

No Comments

Za výhovorkami je podľa SaS skutočnosť, že Kočner bol blízky niektorých politikov Smeru.

31. okt 2018 o 15:44 SITA

BRATISLAVA. Až zrušením milosti pre Mariána Kočnera bude spravodlivosti učinené zadosť.

Myslia si to podpredsedovia strany Sloboda a Solidarita (SaS) Jana Kiššová a Ľubomír Galko a poslanci Národnej rady Alojz Baránik a Jozef Rajtár.

Článok pokračuje pod video reklamou

Zrušenie milosti pre Kočnera

Podľa nich členovia koalície miesto základnej spravodlivosti zrozumiteľnej pre všetkých ponúkajú argumenty, prečo omilostenie Kočnera nemožno zrušiť.

Prečítajte si tiež: SaS žiada zrušiť prezidentskú milosť pre Kočnera v kauze Technopol

„Keď pred niekoľkými mesiacmi vládna koalícia spojila zrušenie Mečiarových amnestií so zrušením milosti prezidenta Kováča svojmu synovi, mali sme podozrenie, že v pozadí tohto úmyslu nie je spravodlivosť, ale perfídny pokus odradiť nás od hlasovania. Napriek tomu sme za návrh ústavného zákona a zmenu ústavy hlasovali,“ napísali poslanci v tlačovej správe.

Mečiarove amnestie boli podľa SaS brutálnym zneužitím práva a pošliapaním spravodlivosti.

SaS tvrdí, že akceptovalo argument koalície, že so zavlečením Michala Kováča mladšieho do cudziny súvisí kauza podvodu voči Technopolu a prezident Kováč sa ocitol v konflikte záujmov, ak udelil na tento prípad milosť svojmu synovi.

„Bolo nám však zároveň podozrivé, prečo vládna koalícia inak posudzuje náš návrh, aby parlament potom zrušil aj milosť voči Kočnerovi,“ tvrdia poslanci.

Kočner podľa poslancov SaS čelil rovnakému podozreniu v kauze Technopol ako Michal Kováč mladší.

Právne kľučky a výhovorky

Sulíkovci sú si už istí, že za právnymi kľučkami a výhovorkami sa skrývalo to, že Kočner bol blízkym človekom niektorých vysokých politikov Smeru.

Prečítajte si tiež: Gál potvrdil zmiznutie spisu v Kočnerovej kauze Technopol, podáva trestné oznámenie

„Práve z tohto výsadného postavenia mu plynula beztrestnosť na jeho špinavé obchody. A dnes, keď sme do Národnej rady predložili návrh na zrušenie aj Kočnerovej milosti v kauze Technopol, čím ho z hľadiska práva chceme dať na roveň Michalovi Kováčovi mladšiemu, znova sa ozývajú hlasy na jeho obranu a znova padajú falošné argumenty spochybňujúce legitímnosť tohto kroku,“ dodali.

Podľa SaS má Kočner v koalícii stále svojich ľudí, svojich ochrancov. „Obraciame sa však na tých poslancov vládnej koalície, ktorí nemajú s väzneným Kočnerom nič spoločné, ktorých Kočner nijako nedrží v hrsti, aby sa znova pridali na stranu spravodlivosti a náš návrh podporili. Ak si nezaslúžil milosť Kováč mladší, ktorý ju využil na to, aby sa očistil pred nemeckým súdom, nezaslúži si ju ani Marián Kočner, ktorý sa s ním len pasívne zviezol,“ uzavreli.

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) žiada zrušiť v Národnej rade SR prezidentskú milosť pre Kočnera, udelenú v kauze Technopol.

SaS predložilo na novembrovú schôdzu parlamentu návrh ústavného zákona, ktorý milosť pre kontroverzného podnikateľa zruší.

Podľa opozičnej strany je v súčasnosti dôvodom na takýto návrh situácia, keď je Kočner väzobne stíhaný za kauzu zmenky a je podozrivý z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Polícia po novinárovi Rýpalovi naďalej pátra

No Comments

Prípad nezvestného novinára Pavla Rýpala polícia ešte neuzavrela.

31. okt 2018 o 14:27 TASR

BRATISLAVA. Prípad nezvestného novinára Pavla Rýpala stále nie je uzatvorený. Pátranie po ňom aj naďalej pokračuje.

Článok pokračuje pod video reklamou

Informoval o tom hovorca policajného prezídia Michal Slivka. „Osoba je naďalej v pátraní,“ povedal pre TASR v stredu.

Prečítajte si tiež: V prípade novinára Rýpala má polícia nové informácie, rodina hovorí o vražde

Polícia minulý týždeň avizovala, že pracuje s určitým okruhom informácií, ktoré preveruje.

„Nebudeme ich však bližšie špecifikovať,“ doplnila hovorkyňa prezídia Denisa Baloghová.

Sestra zmiznutého novinára začiatkom októbra na sociálnej sieti uviedla, že majú nové informácie. Novinár mal byť podľa nej zavraždený.

Pavol Rýpal bol investigatívny novinár. Nezvestný je od 22. apríla 2008. Koncom augusta 2018 ho polícia zaradila do zoznamu 12 vytypovaných nezvestných osôb zo Slovenska pri príležitosti Medzinárodného dňa zmiznutých.