Slovan Bratislava a Ružomberok zabojujú o trofej, spoznáme víťaza Slovnaft cupu

No Comments

Kódex diskutujúceho
na stránke ta3.com

Vážení diskutujúci!

Teší nás váš záujem vyjadrovať svoj názor a diskutovať pod príspevkami, ktoré sú uverejnené na našej webovej stránke. Je v našom záujme, aby komunita našich čitateľov komunikovala na vecnej, demokratickej a ľudsky akceptovateľnej úrovni, preto sme sa rozhodli vymedziť pravidlá, v rámci ktorých by podľa nás mala prebiehať debata pod článkami. Veríme, že diskusiu neochudobnia, naopak, pomôžu k jej vecnejšej rovine.

Keďže sa na našej webstránke nachádzajú tisícky článkov a nie je v našich možnostiach neustále ich monitorovať, budeme radi, ak nám v tom pomôžete. Hneď vedľa tohoto Kódexu pribudla možnosť nahlasovať nevhodné príspevky.

Za nevhodné považujeme príspevky:

  • Obsahujúce vulgarizmy
  • Podnecujúce k násiliu, rasizmu, náboženskej či kultúrnej netolerancii
  • Urážlivé vyjadrenia a obrazové materiály za hranicou slušnosti
  • Odkazy na stránky, ktoré porušujú horeuvedené pravidlá a ktoré sú v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky

Ďakujeme za pochopenie.
Tím TA3

Zamestnávanie cudzincov na Slovensku bude ľahšie, novela podporuje aj presťahovanie za prácou Zamestnávanie cudzincov na Slovensku bude ľahšie, novela podporuje aj presťahovanie za prácou

No Comments

BRATISLAVA 1. mája (WebNoviny.sk) – Od mája tohto roka sa zjednodušujú podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín, teda z krajín mimo Európskej únie, na Slovensku.

Bude sa to týkať len vybraných profesií, v ktorých je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a okresov s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.

Zoznam zamestnaní, v ktorých pretrváva nedostatok pracovnej sily, stanoví komisia na tripartitnej úrovni a bude zverejnený a ročne aktualizovaný na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vyplýva to z novely zákona o službách zamestnanosti od poslancov za stranu Smer-SD Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka, ktorá nadobúda účinnosť od 1. mája tohto roka.

Prechodný nedostatok pracovnej sily

„Na identifikované zamestnania bude pri udeľovaní jednotných povolení štátnym príslušníkom tretích krajín platiť zjednodušený proces, napríklad nebude na tento účel potrebné nahlasovať voľné pracovné miesta,“ uviedli poslanci za stranu Smer. Počet zamestnancov pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie sa obmedzí na najviac 30 % z celkového počtu zamestnancov konkrétneho zamestnávateľa.

„Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby sa tento nástroj nevyužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v SR,“ tvrdia koaliční poslanci.

Zjednodušenie podmienok a zrýchlenie procesu má podľa nich len napomôcť zamestnávateľom riešiť prechodný nedostatok pracovnej sily aj prostredníctvom štátnych príslušníkov tretích krajín.

Nový príspevok na presťahovanie za prácou

Na zvýšenie motivácie prijať zamestnanie aj vo väčšej vzdialenosti od miesta trvalého pobytu sa od mája tohto roka zavádza nový príspevok na presťahovanie za prácou až do výšky 4 000 eur a v prípade manželov až do sumy 6 000 eur. Tento príspevok bude určený pre zamestnancov, ktorí v súvislosti so získaním zamestnania zmenia miesto svojho trvalého pobytu, ktoré bude od pôvodného miesta trvalého pobytu vzdialené najmenej 70 kilometrov.

Príspevok bude slúžiť na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním zamestnanca do miesta nového trvalého pobytu, ako aj na úhradu nájomného alebo iných plnení súvisiacich s užívaním bytu. V tomto roku by pritom príspevok na presťahovanie za prácou malo podľa odhadu jeho navrhovateľov využiť 75 nezamestnaných a v budúcom roku 87 uchádzačov o prácu.

Ďalšími zmenami sa má podporiť mobilita nezamestnaných za prácou, a to zatraktívnením podmienok pre vznik nároku na príspevok na dochádzku za prácou a na príspevok na podporu mobility za prácou. Obdobie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou sa pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie predĺži o ďalších 6 mesiacov na 12 mesiacov.

Tento príspevok sa bude poskytovať bez ohľadu na spôsob dopravy do zamestnania v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania a od počtu odpracovaných dní zamestnancom v mesiaci, a to na základe preukazovania trvania zamestnania a dochádzky do zamestnania.

Príspevky pri dochádzaní do práce

Novelou sa zo zákona vypúšťa zákaz poskytovania príspevku pri dochádzaní za prácou v rámci jednej obce a tým umožňujú poskytovať príspevok aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania v rámci väčších obcí a miest, v ktorých je doprava do zamestnania nevyhnutnosťou.

„Zároveň sa so zámerom zmierniť výdavky občana na cestovné navrhuje zvýšenie maximálnej mesačnej výšky príspevku z aktuálnej sumy 135 eur na sumu 200 eur,“ uvádzajú poslanci.

Príspevok na podporu mobility za prácou budú po novom dostávať aj tí zamestnanci, ktorí počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania zmenia miesto trvalého pobytu alebo nahlásia prechodný pobyt v súvislosti s výkonom zamestnania a ich zamestnanie naďalej trvá.

„So zámerom zmierniť výdavky občana na bývanie súvisiace so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania sa navrhuje skrátiť vzdialenosť pre vznik nároku na príspevok zo 70 km na 50 km a zvýšiť maximálnu mesačnú výšku príspevku z 250 eur na 400 eur (zo 400 eur na 600 eur pre manželov) počas prvých 6 mesiacov, resp. zo 125 eur na 200 eur (z 200 eur na 300 eur pre manželov) počas ďalších 6 mesiacov,“ dodali poslanci za Smer.

Novela zákona by si mala od začiatku mája do konca decembra tohto roka vyžiadať 2,86 mil. eur, z toho 2,43 mil. eur by mali tvoriť zdroje Európskej únie. V roku 2019 by malo ísť o 4,6 mil. eur, z čoho 3,9 mil. eur majú predstavovať prostriedky z eurofondov.

Slovenskí zamestnanci si polepšia, zavádzajú sa príplatky za nočnú aj víkendovú prácu Slovenskí zamestnanci si polepšia, zavádzajú sa príplatky za nočnú aj víkendovú prácu

No Comments

BRATISLAVA 1. mája (WebNoviny.sk) – Od začiatku mája sa pre zamestnancov zvyšujú príplatky za prácu v noci a cez sviatok, či zavádzajú príplatky za prácu v sobotu a nedeľu.

Zamestnávateľom tiež pribúda povinnosť pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať v inzeráte sumu základnej zložky mzdy. Pri uzatvorení pracovnej zmluvy pritom zamestnávateľ nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma, ktorú zverejnil v inzeráte. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorá nadobúda účinnosť od 1. mája tohto roka.

Zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu sa zrealizuje v dvoch etapách. Od 1. mája tohto roka sa pri nerizikovom zamestnaní príplatok za nočnú prácu zvýši zo súčasných 20 % na 30 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy a od 1. mája budúceho roka na konečných 40 % zo sumy minimálneho hodinového zárobku.

Riziková práca

V prípade rizikovej práce pôjde od mája tohto roka o zvýšenie z 20 % na 35 % a od 1. mája budúceho roka na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

Ak sa u zamestnávateľa pracuje prevažne v noci, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v noci, od mája tohto roka najmenej však vo výške 25 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka aspoň vo výške 35 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

Takáto výnimka sa však vzťahuje len na zamestnanca, ktorý nevykonáva rizikovú prácu. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.

Príplatky za sviatok

Novelou Zákonníka práce sa tiež zvýši príplatok za sviatok, a to z 50 % na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Príplatok za prácu v sobotu sa od mája tohto roka zavádza v sume 25 % minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka stúpne na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v sobotu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v sobotu, od mája tohto roka aspoň v sume 20 % z minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka najmenej však vo výške 45 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.

Pravidelná práca v nedeľu

Vyššie príplatky budú mať zamestnanci aj za prácu v nedeľu. Od začiatku mája tohto roka tieto príplatky dosiahnu 50 % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy a od mája budúceho roka už budú v sume minimálneho hodinového zárobku.

Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v nedeľu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v nedeľu, od mája tohto roka najmenej vo výške 40 % z minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka najmenej však vo výške 90 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.

Vyššie príplatky za prácu v noci a počas sviatkov a nové príplatky za prácu cez víkend sa budú vzťahovať aj na zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Vyššie príplatky sa tak budú okrem iného uplatňovať aj pre zdravotné sestry, či pre zamestnancov domovov sociálnych služieb.

Výrazný dopad na malé a stredné podniky

Ako v tlačovej správe uviedla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), zvýšenie príplatkov bude mať výrazný dopad na malé a stredné podniky, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, ako aj na ekonomicky slabé regióny s vyššou nezamestnanosťou. Mnohé veľké spoločnosti podľa AZZZ totiž majú už dnes vo svojich kolektívnych zmluvách zahrnuté rôzne formy príplatkov, či benefitov.

„Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce náklady a povinnosti, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, máme obavy, že poškodia konkurencieschopnosť slovenského priemyslu,“ tvrdí prezident AZZZ Tomáš Malatinský. V poslednom období sa podľa neho prijalo množstvo zákonov, ktoré generujú zamestnávateľom ďalšie náklady.

„Firmy môžu mať skutočne problém zvládnuť tieto záväzky, najmä v časoch, keď ekonomická situácia nebude tak priaznivá, keď firmy prídu o svoje zákazky. Naplno sa to neprejaví dnes, ani zajtra, ale naplno sa to prejaví práve v čase, keď príde nejaké zakolísanie na svetových trhoch a zamestnávatelia budú nútení hľadať alternatívne riešenia,“ uviedol Malatinský.

Mzdy v súkromnom sektore by sa podľa neho mali určovať individuálne medzi zamestnancom a zamestnávateľom, prípadne formou kolektívneho vyjednávania. „To je tá správna cesta na to, ako sa majú určovať mzdy, pretože to nie je úloha vlády, aby v súkromnom sektore riešila mzdy formou legislatívneho nariadenia,“ dodal šéf AZZZ.